Je to tu. Mám strach. Bude to ťažké? Zvládnem to? Zmaturujem? 2+2 je 4, však?

Áno, presne takéto myšlienky behali po rozume takmer každému maturantovi deň pred externou maturitnou skúškou.

Prvý deň sme začali slovenčinou. Ak si myslíte, že sme ráno skoro vstávali, aby sme si preopakovali, čo sú to vetné členy, tak ste na omyle. My sme namiesto toho išli do kaviarne, dali si kávičku a navzájom sa povzbudzovali. Nakoniec sme sa zmierili s tým, že nič iné nám neostáva, len si sadnúť za počítače a napísať ten (nie ľahký) test. Po teste nasledovala prestávka, počas ktorej sme predýchavali percentá, ktoré nám vyskočili na monitore a ako poslednú úlohu sme mali napísať slohovú prácu na rôzne témy, s ktorými boli všetci spokojní. Môžeme povedať, že to bol najnáročnejší deň zo všetkých, pretože sme sa v škole trápili až do pol štvrtej.

Druhý deň. Angličtina. Všetko prebiehalo rovnako, ale samozrejme test bol v anglickom jazyku a nie v slovenskom. A hoci v našom vnútri ešte stále bubnovali zmiešané pocity, po napísaní testu sme boli vďační za nízku úroveň náročnosti. Na slohu sme mali opísať nášho najobľúbenejšieho učiteľa. Easy. Ďakujeme ti, NÚCEM.

Tak a tu sa moje putovanie externou maturitou skončilo, keďže štvrtok a piatok bol venovaný matematike a maďarčine pre maďarské triedy. A týchto predmetov som sa ja osobne, nezúčastnila. Ale som si istá, že to moji spolužiaci z gymnázia dali na jednotku.

Po tomto týždni nám spadol kameň zo srdca. Zistili sme predsa, že prvá časť skúšky je (dúfam) úspešne za nami. Teraz už len so stresom čakáme na máj, maturity čas, keď vyslovíme posledné zbohom a zatvoríme za sebou brány gymnázia. Pýtate sa, či sa to oplatilo? Na to vám  jednoducho odpoviem: „Prvým krokom na ceste k šťastiu je učenie sa.“ —  Dalajláma

P.S.: Genitív singuláru od slova česť? Nie, nie je to od česti.