(Rozhovor s výmennou študentkou)

Na svete je veľa mladých ľudí, ktorí chcú vidieť svet, no je iba zopár takých, ktorým sa to skutočne podarí. Jednou z nich je i Emily, ktorá pochádza z New Yorku a rozhodla sa pohodlie domova vymeniť za krajinu, ktorú poznala iba z obrázkov a rozprávania iných ľudí. Emily bola ochotná súhlasiť s rozhovorom pre Heuréku a hoci sme mali obmedzený čas, nemala problém odpovedať na všetky otázky a podeliť sa s nami o svoj životný príbeh.

Emily, aký bol hlavný dôvod tvojho rozhodnutia ísť na výmenný pobyt?

Na výmenný pobyt som sa rozhodla ísť kvôli tomu, aby som spoznala kultúru iných krajín, rovnako preto, aby som si osvojila nový jazyk. Isť na výmenný pobyt bola vynikajúca možnosť ako spraviť obe v jednom. Chcela som sa dostať za hranicu, prekonať svoj limit a vidieť svet. Žijem v malom meste a odjakživa som chcela vidieť viac ako len ten malý kútik zeme. Chcela som cestovať a  spoznávať nové krajiny, nové tradície a kultúru.

Prečo si si vybrala práve Slovensko?

Musím pripustiť, že odpoveď na túto otázku je vskutku komplikovanejšia, než by sa mohlo zdať. Viete, mám 18, to znamená, že som mala na výber zo šiestich krajín, a to Slovenska, Fínska, Brazílie, Thajska, Japonska a Švédska. Chcela som ísť do Európy, čo moje možnosti obmedzilo z celkového počtu na tri. Slovensko je malinká krajina, dalo by sa povedať, že leží v srdci Európy, v jeho centre a zároveň sa z nej ľahko cestuje do iných krajín. Nebola to však iba jej poloha, ale hlavne moja túžba naučiť sa nový jazyk, jazyk ktorý by mi dal poriadne zabrať a poviem vám, že slovenčina kritériá rozhodne spĺňa. Slovensko však bolo tiež iné, nie je to totiž krajina, ktorú by si výmenní študenti uviedli medzi prvé tri – pretože o nej veľa nevedia. Osoba, ktorá ma inšpirovala ísť na výmenný pobyt, strávila rok v Českej republike, takže som sa o Česku, ale i Slovensku dozvedela hlavne od nej. Slovensko sa  stalo mojou prvou voľbou a nakoniec to bola voľba i rotariánov, ktorí ma sem zaradili, pretože si mysleli, že sem zapadnem.

Ako si sa cítila, keď si opúšťala domov, krajinu, ktorú si poznala a vymenila si ju za veľkú neznámu? 

Cítila som mnoho vecí, ale v prvom rade mi to pripadalo neskutočné (a stále sa mi to takým zdá). Občas sa okolo seba obzriem a cítim sa ohromená, ako vo sne. Som skutočne tu, v inej krajine, v inom živote. Keď som opúšťala svoj domov, bola som nervózna, veľmi nervózna. Neovládala som jazyk, netušila som, do čoho sa to púšťam. A nebolo by vari čudné, keby som sa aspoň trošku nervózne necítila? Rozhodla som sa opustiť svoj domov, rodinu a priateľov, všetko, čo som poznala, som nechala za chrbtom a na letisku. No, bola som nadšená a na druhej strane som sa nevedela dočkať dobrodružstiev, ktoré na mňa čakali. Pýtala som sa samej seba, čo to robím so svojím životom, že opúšťam svoju vlasť a idem do neznáma. 

Kedy si pricestovala a aká bola tvoja prvá myšlienka, keď si po prvý raz stretla svoju hostiteľskú rodinu?

Pricestovala som  neskoro poobede, konkrétne 22. augusta. So svojou hostiteľskou rodinou som bola v kontakte už predtým, približne od jari, a bola som nadšená z toho, že ich konečne stretnem. Po prvýkrát sme sa videli na letisku v Košiciach, kde ma prišli vyzdvihnúť. Samozrejme, že som bola i nervózna, pretože som  v slovenčine za veľa nestála a nič som im nerozumela. Lámala som si hlavou nad tým, či budem niekedy schopná naučiť sa tento jazyk a viesť s nimi zmysluplnú konverzáciu. No predovšetkým som bola vďačná za to, že som stretla rodinu, v ktorej som mala stráviť najbližšie štyri mesiace (dokonca možno päť) ako ich adoptívna dcéra.

Čo sa ti na Slovensku páči zo všetkého najviac?

Čo sa mi páči najviac? To je ťažká otázka. V prvom rade musím povedať, že milujem svoju hostiteľskú rodinu. Od začiatku boli prívetiví a snažili sa ma začleniť medzi seba, akoby som odjakživa bola členom rodiny.  Vzali ma na nespočetne veľa výletov a aj kvôli nim som mala možnosť vidieť mnoho kútov Slovenka, za čo som im veľmi vďačná. Potom… milujem prírodu a dúfam, že počas svojho pobytu uvidím i Tatry. Vlastne, všetko čo som doteraz videla, mi pripadá úžasné. Jedlo, hlavne koláče, sú skvelé. Nemôžem povedať, že sa mi niečo páči viac alebo menej…

Ak ste zvedaví, ako vníma slovenčinu, aký vidí rozdiel rozdiel medzi slovenským a americkým školským systémom, ako vnímala stretnutie so slovenským prezidentom na našej škole a či neľutuje, že si vybrala práve Slovensko a skončila na našej škole – zabezpečte si tlačenú podobu Heuréky (vychádza koncom októbra), z nej sa dozviete viac, v nej zverejníme rozhovor celý 🙂