kresba: V. Tomášiková

Deň sa začal celkom pekne.  Dlhá cesta do Michaloviec je sprevádzaná rozumným rozhovorom dvoch osôb ženského pohlavia (niekto to volá klebety). A dorazili sme! Michalovce, krajské kolo Hviezdoslavovho Kubína 2018. Privítanie, zápis, príhovor. Niečo  také extrémne zaujímavé, že som si stihla všimnúť aj záves v miestnosti.

Rozdelenie kategórií a výber čísla nebolo to najhoršie. Bolo nás 14 zdatných záujemcov, ktorí prišli bojovať svojím hlasom o výhru. Osmička! To je to číslo. Netrpezlivo čakám až sa dostanem na rad. Stres rýchlo opadol v momente, keď sa porota začala usmievať a prestala písať.

Vypočula som si i ostatných zúčastnených. Pravda, boli aj lepší, no našlo sa i pár horších výkonov. Počas prestávky sme si spríjemnili čas – bol strávený so zmrzlinou. Vrátili sme sa na poéziu a šup na vyhodnotenie. Po pravde – až také šup to nebolo. Až o pol tretej sme sa dočkali vyhodnotenia. Mnoho súťaží mi dalo pocítiť, akú dôležitú úlohu hrá škola, ktorú reprezentujem. A práve toto krajské kolo Hviezdoslavovho Kubína v Michalovciach ma naučilo, že dôležitý môže byť i okres! Výhra bola totiž iba pre tých, ktorí pochádzali z “vyvolených” okresov. Michalovce, Košice. Môj pocit? Každá skúsenosť je skúsenosť. A musím povedať, že “výlet” s pani profesorkou Jackovičovou stál za túto skúsenosť…