Milí čitatelia Heuréky,
v minulom príspevku som písala, že chcem byť čestným človekom. Človekom, ktorému môžete dôverovať. A je to pravda. Myslím, že sa mi darí moje predsavzatia aj plniť. Začala som sa dívať na veci iným pohľadom. Všímať si maličkosti. Spraviť každý deň niečo, čím získam ďalší schod do neba.

Neviem vám povedať presnú poučku ako ich získať. Ponorte sa do seba a zistite čo vás napĺňa šťastím, čo vám vyčarí úsmev na tvári. Všetko na čo ste si práve spomenuli, tvorí vás, vašu osobnosť. Formuje naše vnútro a dokazujeme tak ostatným, že aj my máme v sebe ľudskosť. Práve táto vlastnosť mnohým ľuďom chýba. Dokazujú nám to každý deň. Problémom je však, že oni nič z toho nevidia alebo skôr nechcú vidieť? Podľa mňa to nevedia ani oni sami. Škoda. Prejdime však na inú tému. Téma, ktorá je rovnako dôležitá ako predošlá. Minulosť.
Každý z nás pojem minulosť pozná, ale vysvetľuje si ju inak. Ponúkam vám môj názor na minulosť. Či je alebo nie je dobré na minulosť zabudnúť. Či by sme sa mali občas obrátiť späť a zahľadieť sa do nej. Nájsť v nej ponaučenie a zistiť čím všetkým sme si prešli. Nech sa páči, táto téma je pre Vás.

Minulosť. Súčasť nášho života. Bez minulosti by nebola prítomnosť ani budúcnosť. Nemôžeme ju len tak pochovať, zabudnúť na ňu. Jednoducho to nie je možné. Tvorí nás, naše terajšie ja. Tvorí nás ako celok. Spomeňme si koľko nám minulosť dala. Získali sme priateľov, ktorí sú s nami možno doteraz. Mali sme a máme a okolo seba ľudí, ktorí patria do nášho života. Možno mnohí z nich už nie sú súčasťou nášho života, ale mali by sme byť vďační, že istý krátky čas v ňom mali svoje miesto. Navždy budú mať v našom srdci svoje čestné miesto. Odišli a je možné, že sa už nikdy nevrátia. Ich prítomnosť nás obohatila. Každý z nich v nás niečo zanechal. Vypálil do nás svoju značku, ktorú nevidíme a nevidí ju ani nikto iní, ale cítime ju. Je v našich myšlienkach a spomienkach. Je to ako tetovanie, ktoré ho sa nedokážeme zbaviť.
Minulosť nám aj niečo vzala. Vzala nám ľudí, ktorých sme vo svojom živote potrebovali v období, kedy sme ich najviac potrebovali. Nakoniec sme aj tak zistili, že bez nich nám bude lepšie. Že všetko zvládneme aj bez nich. Naučili sme sa žiť bez ich každodennej dávky energie. Zvládať každý deň, posúvať sa dopredu. Pretože nemáme inú možnosť, musíme ísť ďalej.
Dôležité je nezabudnúť. Nezabudnúť na chyby, ktoré sme v minulosti spravili. Otočiť sa občas späť a zistiť, kde bol začiatok našej cesty. Aby sme videli, čím všetkým sme si prešli.

„Nezáleží na tom, aká ťažká bola tvoja minulosť, vždy môžeš začať znovu.
  – Buddha 

Buddha týmto povedal všetko, čo som chcela povedať dnešným príspevkom aj ja. Nie všetky okamihy v našej minulosti boli prechádzkou v ružovej záhrade. Nie vždy sme uspeli a vyšli zo všetkého ako víťazi. Dala nám rany pod pás, krvácali štípali ako soľ v ranách. My sme sa napriek tomu nevzdali a postavili sa. Kráčali sme vpred. Otriasli sme sa, začali odznova.

MINULOSŤ

Minulosť v nás stále je a navždy bude. Minulosť by mala byť pre nás ako poučenie. Poučenie z chýb, ktoré sme napáchali. To ako s ňou už naložíte je na Vás. Ako sa rozhodnete ja vám nemôžem dávať rozumy, môžem vám len ponúknuť iný pohľad na vec. A to je mojím cieľom. Tak dúfam, že po prečítaní článku sa rozhodnete správne.

S pozdravom a úctou Monika N.