Rozhodnite o svojej budúcnosti, je vo vašich rukách…
„Demokracia je vláda ľudu, prostredníctvom ľudu a pre ľud.“
– Abraham Lincoln
Demokracia. Slovo, ktoré pochádza z gréckeho slova démos čo v preklade znamená ľud, krátia čiže vláda. Demokracia sa prvýkrát objavila už v gréckych mestských štátoch. Príkladom je aténska demokracia.
Pod slovom demokracia poznáme politický systém alebo zriadenie, v ktorom je zdrojom moci ľud. Jedným z jej znakov je právo voliť a byť volený. Volebné právo má každý občan Slovenskej republiky alebo iného štátu, ktorý dovŕšil vek osemnásť rokov, je právne spôsobilý a nenachádza sa v nápravnom zariadení.
Jedným z jej základných princípov je realizácia vôle ľudu. Vykonáva sa prostredníctvom slobodných, všeobecných, priamych a tajných volieb.
Čo sú voľby? Volenie je vyjadrenie mienky občanov žijúcich v určitej krajine alebo štáte. Existuje niekoľko druhov. Môže ísť o prezidentské, parlamentné, voľby do samosprávy a eurovoľby. V roku 2018 sa na Slovensku konali voľby do samosprávy miest a obcí a do vyšších územných celkov. V blízkej budúcnosti 16. marca sa organizujú voľby na prezidenta Slovenskej republiky, kedy Andreja Kisku nahradí niekto zo šestnástich kandidátov. V histórii Slovenska sa ešte ani raz nestalo, že by bola hlava štátu zvolená hneď v prvom kole. Je preto možné, že aj v roku 2019 sa budú konať dvojkolové voľby, druhé kolo sa bude konať 30. marca 2019.
Ako vyzerala demokracia na Slovensku v minulosti? Prvé voľby v Slovenskej republike sa konali v roku 1993. Voľby prezidenta Slovenska. Vtedy najväčší počet hlasov získal Michal Kováč, ktorého zvolili poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Prvé voľby, v ktorých sa zúčastnili občania, boli v roku 1999 prezidentské voľby, v ktorých sa zúčastnilo v prvom kole 73,89 % a v druhom kole, kde sa Michal Kováč vzdal hlasov v prospech víťaza Rudolfa Schustera, absolvovalo 75,45 % právoplatných voličov.
Tretím slovenským prezidentom bol Ivan Gašparovič, ktorý zatiaľ ako jediný bol zvolený občanmi na túto pozíciu dvakrát a bol naším prezidentom v rokoch 2004 – 2014.
Aká je situácia dnes? Koncom 20. storočia počet respondentov začal rapídne klesať. Najväčšie percento voličov bolo v roku 1998 vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Najnižšia účasť bola v roku 2006 a to 54,67%.
Prečo by sme mali pristúpiť k volebným urnám? Dôvodom, prečo voliť je vyjadrenie vlastného postoja. Veková štruktúra voličov sa od konca 20. storočia zmenila. Poväčšine účastníkmi volieb sú občania staršej generácie a zopár ojedinelých občanov patriacej k mladej generácii. Pravdou však je, že hlavne ľudia, ktorí voliť nechodia, neskôr vyjadrujú svoju nespokojnosť s výsledkami. Sami však pre zmenu nespravili nič. Voľby by sme mohli definovať aj ako snahu zmeniť situáciu v spoločnosti.
Dobrou otázkou však je, prečo ľudia nechcú voliť. Mnohí z nich si povedia, však čo nepôjdem voliť aj tak sa tým nič nezmení. Opak je však pravdou. Aj neúčasť na voľbách vypovedá o ich postoju k spoločnosti. Keď nezaškrtneme meno kandidáta, ktorý nám je sympatický, automaticky sa náš hlas posúva ku osobe, ktorú si neprajeme mať na čele mesta, ako hlavu štátu, alebo ako zástupcu v parlamente. Nemá vám byť jedno, čo sa bude diať v štáte, v ktorom žijeme my, naši blízki a neskôr aj naše deti. My sami si vyberáme ľudí, ktorí budú za nás rozhodovať a dávame im do rúk moc. Avšak, keď sa nezúčastníme volebného dňa, moc získajú ľudia, ktorí pre nás, našu spoločnosť nespravia nič.
Zdroje fotografií:
m.smedata.sk/apimedia/media/image/sme/7/27/2788207/2788207_970x647.jpeg?rev=2
https://www.teraz.sk/slovensko/profil-prezident-rudolf-schuster/75263-clanok.html
https://archiv.prezident.sk/gasparovic/index6e64.html?nahlad-foto&gallery_id=192&language=en