Superspln

Aj vďaka filmovému priemyslu je v dnešnej spoločnosti zakorenený názor, že v čase dinosaurov bol Mesiac omnoho väčší ako dnes. Proces opísaný vyššie však možno otočiť. Vedecké výskumy dokázali, že v období pred 200 miliónmi rokov bol Mesiac bližšie o 600 km, tzn. o „neuveriteľných“ 0,16% dnešnej vzdialenosti.

supersplnNa to, aby sme mohli pozorovať Mesiac v menšej ako priemernej vzdialenosti však nemusíme čakať miliardy rokov. Eliptická dráha Mesiaca je – ako každá iná – charakteristická dvomi bodmi. Bodom kedy je k Zemi najbližšie (perigeum – 363 104 km) a bodom, kedy je od Zeme najďalej (apogeum – 405 696 km). Ak v čase, kedy je Mesiac v perigeu dochádza k splnu, vznikajú optimálne podmienky, ktoré nastávajú len veľmi zriedkavo.

K niečomu  podobnému došlo 14. novembra. Mesiac bol vtedy vzdialený len 356 509 km, čo spôsobilo zväčšenie jeho zdanlivej veľkosti o 14% oproti priemeru. V podobnej pozícii bol naposledy v roku 1948.

Mesiac je už tisícročia múzou mnohých umelcov a vedcov. Napriek akýmkoľvek dobovým doktrínam naň práve vedci vždy hľadeli s obrovským záujmom. Často však obmedzení technickým pokrokom, ich idey upadali do zabudnutia a práce, vyžadujúce niekoľko ľudských životov, ostali nedokončené. Doslova každým rokom si ale mohli dovoliť komplexnejšie a precíznejšie projekty, a to pri hľadaní faktov natoľko dôležitých, že by nemali byť cudzie žiadnemu človeku.

Dnes sú už poznatky o Mesiaci omnoho rozsiahlejšie. Pozorovania od roku 1969 dopĺňajú aj odobraté vzorky a zistené údaje priamo z povrchu Mesiaca.

Z fyzikálneho hľadiska toto teleso významne ovplyvňuje klimatické, hydrosférické ale aj mnohé iné javy na zemskom povrchu, no aj napriek tomu, že z aspektu ľudského života sa to tak javiť nemusí, Mesiac nie je a nikdy nebol fixný.

Slapové vzdutie Zeme spôsobené mesačnou gravitáciou sa oneskoruje za príslušnou polohou Mesiaca z dôvodu odporu oceánskeho systému – najmä kvôli zotrvačnosti vody a treniu, ako sa prelieva cez oceánske dno, preniká do zálivov a ústí riek a zase sa z nich vracia. Následkom toho je časť zemského rotačného momentu pomaly premieňaná do obehového momentu Mesiaca, takže sa Mesiac pomaly vzďaľuje od Zeme rýchlosťou asi 38 mm za rok a súčasne sa tak spomaľuje rotačná doba Zeme okolo svojej osi. V geologickej minulosti trval rok aj viac ako 400 dní, pričom dni boli kratšie.

Správa o supersplne spôsobila celosvetový ošiaľ. Ako tomu často býva, nasledovalo sklamanie spôsobené faktom, že týchto 14 % si väčšina ľudí nevšimne ani keby mali na oblohe priame pozorovanie s bežným splnom. Pozorovanie v mnohých častiach sveta znemožnilo tiež počasie.

Astrológovia v Thajsku si s neobyčajným javom spájajú buď príchod nejakej katastrofy, alebo naopak obrovského šťastia. Jeden z nich, ktorý „predpovedal“ cunami v roku 2004, ktoré v Thajsku a ďalších krajinách zabilo obrovské množstvo ľudí, už varoval, že s priblížením Mesiaca k Zemi „dochádza k prírodným katastrofám“. Jediné čo však takýto superspln môže spôsobiť, je zdvih prílivu – na niektorých miestach až 15 cm – a jeho zvýšená jasnosť zase nespanlivosť u citlivejších ľudí.

Najbližší superspln nás čaká o 18 rokov, nemusí však byť ani tak markantný ako bol tento.

Pridaj komentár