Keď sa povie Turecko, každý si predstaví leto, krásne piesočnaté pláže, priezračné more a slnko. Ja ako jedna z mála som mala tú možnosť stráviť v Turecku takmer 5 mesiacov na študijnom pobyte.
Vedeli by ste si predstaviť sneh v Turecku? Ani ja som to nedokázala, až kým som to nevidela na vlastné oči. Keď som prvýkrát zbadala mesto, v ktorom som mala stráviť nasledujúci semester, bolo pokryté 50-centimetrovou vrstvou snehu a snežilo ďalej! Samozrejme, sneh sa neroztopil a dokonca tu snežilo ešte aj v polovici apríla!

A tak mi neostávalo nič iné len z môjho kufra vytiahnuť jediný sveter, ktorý som si so sebou priniesla.
Hneď na druhý deň som išla nahlásiť svoj príchod do školy. Škola na mňa urobila dojem hneď na prvý pohľad. Vôbec sa nepodobala na tie slovenské. Žiadne ošarpané staré budovy s nefunkčnými výťahmi. Práve naopak! Vysoké moderné budovy s obrovským areálom s lavičkami, jazierkami, fontánami a altánkami – jednoducho pastva pre oči. Vyučovanie na tureckých univerzitách samozrejme takisto prebieha inak ako u nás, na Slovensku. Ak si myslíte, že tu majú hlavné slovo profesori, tak ste na omyle. Letný semester sa oficiálne začal 16.februára, no keďže je to nový semester, tak si tureckí študenti dali voľno hneď celý prvý týždeň a profesorom to vôbec neprekážalo. Ak vstúpili do triedy a uvideli, že v nej nikto nie je, tak jednoducho odišli. Druhý týždeň sa už triedy začali plniť, ale ešte vždy chýbala viac ako polovica študentov. Ďalším prekvapením bol pre mňa počet hodín. Jedna hodina z každého predmetu, ktorú by som zaradila niekde medzi prednášky a praktické cvičenia. Zvolených som mala 8 predmetov, to znamenalo do týždňa 8 hodín a obrovské množstvo voľného času.
A čo by ste povedali na to, keby ste nemuseli každý deň vstávať do školy skoro ráno? V Turecku sa vyučovanie vždy začína najskôr o 9:00, no množstvo profesorov hodiny presúva na neskôr, pretože pre Turkov je 9:00 príliš skoro! (Na Slovensku už o takom čase prebieha druhá vyučovacia hodina.)
Týždne ubiehali ako voda, až nastal čas polsemestrálnych skúšok. Na Slovensku máme iba zápočtové skúšky, ktoré sú vždy počas semestra, avšak, v Turecku sa počas týchto skúšok nechodí do školy. Študenti majú 2 týždne, počas ktorých absolvujú skúšky zo všetkých predmetov. Po skončení skúšok si študenti, samozrejme, urobili prázdniny ďalší týždeň a profesori znova nenamietali.
A aké boli turecké skúšky v angličtine? Neskutočne ľahké. Možno by ste si mysleli, že študovať v angličtine je náročné, no v Turecku to nie je pravda. Väčšina testov bola typu pravda/nepravda, či výber z možností. Pre Turkov je to síce náročné, no ja som sa učila vždy len večer pred skúškou a všetky som urobila bez problémov na viac ako 80%.
Veď 90% obyvateľstva nevie vôbec rozprávať po anglicky. Či už som išla nakupovať, do reštaurácie alebo na výlet, moja angličtina mi nepomohla. A tak som sa musela chtiac-nechtiac naučiť základné výrazy v turečtine. Po anglicky nevie dokonca ani väčšina študentov študujúcich anglický odbor! Teda, ak v budúcnosti plánujete okružnú cestu po Turecku, nezabudnite si pribaliť kvalitný slovník.
S tureckou kultúrou sa Európan takisto veľmi rýchlo nezosobní. Pre Turecko sú typické turecké toalety, ktoré vám odporúčam vyhľadať si na internete ale nikdy nechcieť vyskúšať. Moderný Európan si povie, že je to veľmi nepraktické a nehygienické (čo bol aj môj názor).
Ďalšou zaujímavosťou, na ktorú si typický Európan v Turecku tak rýchlo nezvykne je mešita. Poviete si – je to krásna stavba – až kým vedľa nej nebývate. Spev, ktorý zvoláva do mešity 5x za deň a začína ráno o 5:00, nie je práve najpríjemnejší zvuk, ktorý by ste chceli počúvať ako budíček v skorých ranných hodinách.
A čo ďalšie ma v Turecku prekvapilo? Mladí tureckí ľudia sa nezabávajú tak, ako my v Európe. V meste, v ktorom sa nachádzam ja, nie je žiadna diskotéka, krčma alebo iný zábavný podnik. Turci sa počas víkendov zabávajú tým, že si posedia pri čaji alebo káve a rozprávajú sa.
No Turecko má aj veľmi veľa výhod. Je to krajina, ktorá je bohatá na množstvo historických a prírodných pamiatok, ale aj krásnych modernejších stavieb. Výhodou sú, samozrejme, pláže (ku ktorým cesta trvá iba chvíľu), či veľké množstvo najrôznejšieho ovocia a zeleniny. Je to krajina, ako stvorená na dovolenky, no usadiť sa tu na dlhšie je pre Európana asi nemožné.