Otvorila som oči a pozrela na hodinky. Jedenásť preč. Konečne prázdniny. Veď povedzme si, prázdnin nie je nikdy dosť. Len keby mi ten skvelý pocit, že sú prázdniny, nepokazil môj pohľad z okna na upršané počasie.
Tak som si povedala: dobre že prší, aspoň sa nebudem flákať a budem sa učiť na matury. Naozaj, či veríte či nie, mám z nich strach. Snažím sa učiť, no čím viac sa učím, tým menej viem. Je toto možné?
Povedala by som, že študentov delíme do dvoch skupín. Prvá – študenti, ktorí sa učia cez celé prázdniny, aby toho mali menej v škole (povedala by som – tá múdrejšia skupina). A potom je tu druhá skupina študentov – tí, ktorí na všetko kašlú a v posledný deň stresujú, že toho majú veľa (dá sa povedať, že aj to múdra skupina). Celkom ich chápem. Načo si kaziť celé prázdniny, keď si môžu pokaziť len jeden deň.
Vráťme sa teda k tomu, že som sa chcela učiť na matury, lebo prší. Hahaha, chcela… Asi viete ako to dopadlo. Áno, áno . Harry Potter znova zvíťazil. Použila som expelliarmus na učebnice a zošity a znova som si dala „menší“ maratón a zasa čakám, kedy mi príde list z Rokfortu. Ale budem rada, ak mi príde aj nejaký z vysokej školy, čo by na začiatok aj stačilo.
Dúfam, že aspoň moji spolužiaci sa učia, nech nám tá maturita vyjde. A ešte posledný odkaz pre maturantov : MATURITUS SPRAVUS !