Od rána nám svieti slniečko a my, teda redaktorský tím časopisu Heuréka na Gymnáziu P.J. Šafárika sa poberáme vlakom do Zvolena (vlak samozrejme meškal ako sme na Gemeri zvyknutí) na Štúrovo pero, ktoré je zamerané práve na školské časopisy a novinárske príspevky študentov.
Už na stanici v Rožňave máme prvý zážitok – stretávame staršiu, ale zato veľmi energickú paniu, s ktorou sme hodili krátku a zaujímavú reč (viac v drobničke Ladislav Štúr).
Čítať viacNaša exkurzia sa začala v nekresťansky skorých hodinách (3:00). Dlhé hodiny cesty s naším obetavým šoférom sme využili na to, aby sme si doplnili chýbajúci spánok alebo zahnali ranný hlad. Po „hodinke“ v zápche (až pred naším hlavným mestom, samozrejme) sme dorazili k Ekonomickej fakulte (na moje prekvapenie úzkou cestičkou obklopenou stromami).
Keďže naši starší žiaci písali maturity a potrebovali sa na ne sústrediť, sme sa my, nižšie gymnázium, vo štvrtok vybrali na túru.
Čítať viac
Príde ochladenie, napadne sneh a je neskutočne úžasné, čo ráno zažívam v autobuse. Najprv prídem na autobusovú zastávku, ktorá je vlastne len miestom, kde zastaví autobus, lebo je tam tabuľa, na ktorej sú napísané spoje, a preto vieme, kde máme v našej dedine čakať na autobus. No vlastne… ja nečakám na autobus. Každé ráno začínam kardiotréningom. Šprintujem na zastávku, aj keď viem, že nie som v Japonsku, kde šoféri sa ospravedlňujú za to, že vlak alebo autobus meškal pol minúty. Niektorí pasažieri z miest sa sťažujú, že ich autobusová stanica nie je vyhriata čakáreň s lavičkami na sedenie, ale len búda so strechou navrchu a s jednou lavičkou. Ja by som sa potešila, aj keby sme tam mali natreté zarosené dosky pod nejakou strechou…
Čítať viac
Hviezdoslavov Kubín vo mne stále vyvolá príjemné pocity, nakoľko s ním mám zviazaných množstvo spomienok. Na základnej škole som sa tejto súťaže totiž zúčastnila každý rok a vždy ma to veľmi bavilo.
Preto som bola veľmi rada, že som sa tejto súťaže mohla zúčastniť aj z hľadiska diváka…
Čítať viacNetrpezlivo očakávanému piatkovému večeru pre jarnými prázdninami predchádzali horlivé prípravy. Dámy si starostlivo upravené účesy nechali chrániť pred kvapkami dažďa partnerovým sakom, pod strieškou ktorého sa bez ujmy dostali dovnútra pestro vyzdobenej sály.
S netrpezlivým, no nadšeným úsmevom som otvorila vchodové dvere a nechala si odložiť kabátik, zatiaľ som preskúmavala obsah mojej kabelky. Môj nadšený výraz sa zmenil na vyľakaný; zabudla som si lístok! Vzápätí som si však spomenula na môjho kamaráta, ktorý bol zhodou okolností aj jedným z organizátorov akcie a kývnutím som ho privolala ku sebe.
Čítať viac