Štúrova priateľka, či najvzdelanejšia dáma svojej doby? Bola Adela Ostrolúcka naozaj Štúrovou milou alebo len blízkou priateľkou? V jeden nádherný štvrtkový deň sme sa rozhodli prísť na koreň tejto otázke. Vybrali sme sa do Zvolena na výstavu Rodina Ostrolúckych a Ľudovít Štúr.
Čítať viac
S 5-člennou družinou hnanou motiváciou objaviť krásy našej krajiny sme sa vydali zdolať Kráľovu hoľu (najnavštevovanejší vrch pohoria Nízke Tatry). Síce naše oblečenie naznačovalo, že nepôjde o náročnú turistiku, nebojácne sme si vybrali najťažší možný výstup, ktorého začiatok sa nachádza v dedine Telgárt.
Čítať viacPrijímačky, pre niekoho stresujúce, pre niekoho hračka. Keďže ja a moji spolužiaci ich už (našťastie) máme dávno za sebou, tak dnes (keď sa konali na našej škole), my sme boli v rámci voľna od učenia opekať na rožňavskej zelenej terase.
Šéfkuchár som bol ja a môj spolužiak Kiko. Založili sme si oheň v ohnisku a začali sme brúsiť hroty konárikov, aby sa na ne dali fajne napichnúť chutné špekačky. Avšak pri špekačkách to nezostalo a my dvaja sme sa dohodli, že si donesieme aj poriadne a chutné kuracie mäsko, ktorým sa nikdy nič nepokazí.
Čítať viacOd rána nám svieti slniečko a my, teda redaktorský tím časopisu Heuréka na Gymnáziu P.J. Šafárika sa poberáme vlakom do Zvolena (vlak samozrejme meškal ako sme na Gemeri zvyknutí) na Štúrovo pero, ktoré je zamerané práve na školské časopisy a novinárske príspevky študentov.
Už na stanici v Rožňave máme prvý zážitok – stretávame staršiu, ale zato veľmi energickú paniu, s ktorou sme hodili krátku a zaujímavú reč (viac v drobničke Ladislav Štúr).
Čítať viacNaša exkurzia sa začala v nekresťansky skorých hodinách (3:00). Dlhé hodiny cesty s naším obetavým šoférom sme využili na to, aby sme si doplnili chýbajúci spánok alebo zahnali ranný hlad. Po „hodinke“ v zápche (až pred naším hlavným mestom, samozrejme) sme dorazili k Ekonomickej fakulte (na moje prekvapenie úzkou cestičkou obklopenou stromami).
Keďže naši starší žiaci písali maturity a potrebovali sa na ne sústrediť, sme sa my, nižšie gymnázium, vo štvrtok vybrali na túru.
Čítať viac
Príde ochladenie, napadne sneh a je neskutočne úžasné, čo ráno zažívam v autobuse. Najprv prídem na autobusovú zastávku, ktorá je vlastne len miestom, kde zastaví autobus, lebo je tam tabuľa, na ktorej sú napísané spoje, a preto vieme, kde máme v našej dedine čakať na autobus. No vlastne… ja nečakám na autobus. Každé ráno začínam kardiotréningom. Šprintujem na zastávku, aj keď viem, že nie som v Japonsku, kde šoféri sa ospravedlňujú za to, že vlak alebo autobus meškal pol minúty. Niektorí pasažieri z miest sa sťažujú, že ich autobusová stanica nie je vyhriata čakáreň s lavičkami na sedenie, ale len búda so strechou navrchu a s jednou lavičkou. Ja by som sa potešila, aj keby sme tam mali natreté zarosené dosky pod nejakou strechou…
Čítať viac