Archív

Drobnosti maďarskej poézie

Picardo

Egyszer volt, hol nem volt,

kisegérből művész lett.

Nem tudta elmondani, mit érzett,

így hát festeni kezdett.

 

Lerajzolta a napot, mert

melegséggel tölti el.

Lefestette az eget,

ami miatt gondolkodni kezdett.

 

Rajzolt zöld füvet,

hogy békét teremtsen.

Lefestett egy szívet,

hogy szerethessen.

 

Picardo lett az érzelmek valósága.

Ezzel hozta hírét,

megjött az érzelmi válsága.

Nem bánta, hogy a világ rút és komor.

Mert Pico meglátta azt,

amit régen Michelangelo.

 

Čítať viac

Aurelove ďakujem

Bývalá žiačka gymnázia,

ako triedna k nám nastúpila.

Poznali sme ju iba málo,

no potom sa to stalo.

Zistili sme, že sympatická je,

a s deťmi to naozaj vie.

Prvá hodina angliny s ňou – to bol konec,

myslel som si: „Vráť sa Hronec!“

Sama bola z toho v šoku,

vravela: „Musíte pridať do kroku!“

Keď chceš pri nej 1-tky mať,

musíš vedieť speakovať.

Esá aké v triede mala,

iná by sa rozklepala. Čítať viac

XVII (poviedka)

Niekto zaklopal. Modrasté obláčiky dymu tlačiace sa zvnútra na okenný rám tvorili rozvírené obrazy, odrážajúc sa v matných očiach vypchatého leguána, ktorého stočené, šedozelené telo uložené na poličke medzi ošúchaným výtlačkom Dravých rýb Austrálie a kôpkou okruhliakov, pokrývala vrstva prachu. Čítať viac

1 2 3