Archív kategórie: GLOSY A FEJTÓNY

Hra s občanom

Vstanem ráno a myslím si , že to bude krásny deň. Predstavte si také milé slniečko, ktoré vás zobudí svojimi lúčmi. Vstanem, oblečiem sa a idem do školy. Chodievam do školy o 5:00, ale babky sa činia hneď zrána a ich názory pozná celá autobusová stanica. Nastúpim do autobusu, celý vytešený, že už to počúvať nebudem. Otvorím si mobil ako správny pubertiak a zapnem ako prvé hneď z rána Instagram. Čože? Zas tá politika. A už len čítam: Dnes je debata o 11:30 Na telo s Michalom Kovačičom… Prepáč, môj, ale dnes vážne nie! Dobre, preklikám to preč a vystúpim z autobusu. Idem si do školy. Druhá hodina hneď zrána je občianska náuka. Bože, to sa celý svet točí iba okolo politiky?! Niekedy premýšľam, že kde sa nerieši politika. Možno na toalete alebo v sprche?

Som Chuanita

Je ráno. Každý je napätý z očakávaného skúšania z angličtiny. Konečne prichádza Tá osudová chvíľa . Vyvolávanie. No najprv pani profesorka mala potrebu skontrolovať, koľko z nás žiakov je poriadnych a prečítalo si odkaz na edupage ohľadom donesenia nových kníh na hodinu. Nanešťastie – ja som nepatrila medzi tých, ktorí si odkaz prečítali a knihy som tým pádom so sebou nemala. Čítať viac

Samozrejmosti

Do natrieskaného autobusu sa natlačí nepríjemná pani s jemným porastom pod nosom. Všimla som si ju hneď, keďže jej svetlé fialové vlasy (ktoré naše staršie obyvateľky považujú za trend) svietili i pod rannými mrákotami. Keď sa daná pani chytila môjho sedadla a stretli sa nám pohľady, vedela som, čo urobiť. „Nechcete si sadnúť?“ opýtala som sa jej čo najmilšie. „Starenke“ sa nadvihlo namaľované obočie, vrásky akoby zmizli a ona vyštekla : „No ešte že…!“ Tu som prehltla pálivú chuť jej odvrknúť a ani sa nepohnúť. Postavila som sa s mojimi troma taškami snažiac sa vytlačiť von. Pani do mňa strčila a sadla si akoby sa nechumelilo. Nijaký úsmev ani ďakujem. Odmalička ma učili úcte k starším. Ale ako mám byť ja tá zdvorilá, keď  niekto, kto mi má byť príkladom, sa správa ako posledný lump? Veď pribúdajúce roky vám negarantujú výsadu byť nepríjemný…

Logika 114

114 čiarok na papier. 114-krát som perom prešiel po papieri vo svojej súkromnej štatistike, ktorú som si robil počas dozoru na prízemí našej školy, hneď oproti vstupným dverám, pri ktorých sa poctivo čipovali naši študenti. 114.

114 študentov našej školy vstúpilo  uprostred týždňa do školy, každý z nich prešiel okolo dozorkonajúcej dvojice učiteľov a školníka a – a nič. Ani mú, ani bú, skrátka okolo nás prešli smerom ku schodom a potom ďalej, zrejme ku skrinkám, ku triedam, netuším. 114. Čítať viac

Pokec o škole

img_20161116_104849Zsolt: Myslíš si, že prímania boli nadšení, keď boli imatrikulovaní?

Daniel: Asi sa im to nepáčilo – najmä lakovanie nechtov a obliekanie do dievčenských šiat. Ale nemalo chybu, keď Daniel Baran vyznával pani profesorke Lompartovej svoje city!

Zsolt: Ooon? On sa bál, ak by to bola kvarťanka, určite by mu to išlo ostošesť. A zlý bol aj ten cisár, ten stále dával iba palec dole. Čítať viac

1 2 3