Moje radostné školské dni
Moje každodenné budenie sa do školy znamená strastiplnú cestu do kúpeľne a následný úľak, keď zbadám svoj rozospatý ksicht, ktorý mi veľmi drsným spôsobom naznačuje, že ma čaká ďalší „produktívny“ deň.
Moje každodenné budenie sa do školy znamená strastiplnú cestu do kúpeľne a následný úľak, keď zbadám svoj rozospatý ksicht, ktorý mi veľmi drsným spôsobom naznačuje, že ma čaká ďalší „produktívny“ deň.
Je ráno. Každý je napätý z očakávaného skúšania z angličtiny. Konečne prichádza Tá osudová chvíľa . Vyvolávanie. No najprv pani profesorka mala potrebu skontrolovať, koľko z nás žiakov je poriadnych a prečítalo si odkaz na edupage ohľadom donesenia nových kníh na hodinu. Nanešťastie – ja som nepatrila medzi tých, ktorí si odkaz prečítali a knihy som tým pádom so sebou nemala. Čítať viac
Do natrieskaného autobusu sa natlačí nepríjemná pani s jemným porastom pod nosom. Všimla som si ju hneď, keďže jej svetlé fialové vlasy (ktoré naše staršie obyvateľky považujú za trend) svietili i pod rannými mrákotami. Keď sa daná pani chytila môjho sedadla a stretli sa nám pohľady, vedela som, čo urobiť. „Nechcete si sadnúť?“ opýtala som sa jej čo najmilšie. „Starenke“ sa nadvihlo namaľované obočie, vrásky akoby zmizli a ona vyštekla : „No ešte že…!“ Tu som prehltla pálivú chuť jej odvrknúť a ani sa nepohnúť. Postavila som sa s mojimi troma taškami snažiac sa vytlačiť von. Pani do mňa strčila a sadla si akoby sa nechumelilo. Nijaký úsmev ani ďakujem. Odmalička ma učili úcte k starším. Ale ako mám byť ja tá zdvorilá, keď niekto, kto mi má byť príkladom, sa správa ako posledný lump? Veď pribúdajúce roky vám negarantujú výsadu byť nepríjemný…
114 čiarok na papier. 114-krát som perom prešiel po papieri vo svojej súkromnej štatistike, ktorú som si robil počas dozoru na prízemí našej školy, hneď oproti vstupným dverám, pri ktorých sa poctivo čipovali naši študenti. 114.
114 študentov našej školy vstúpilo uprostred týždňa do školy, každý z nich prešiel okolo dozorkonajúcej dvojice učiteľov a školníka a – a nič. Ani mú, ani bú, skrátka okolo nás prešli smerom ku schodom a potom ďalej, zrejme ku skrinkám, ku triedam, netuším. 114. Čítať viac
Študenti v strašidelných maskách zaplavili školu. Dňa 27. októbra sme opäť raz slávili Halloween na našom Gymnáziu Pavla Jozefa Šafárika. Celý deň sa niesol v hrôzostrašnej atmosfére (masiek a dvier) a nedočkavého čakania na vyhodnotenie najlepšej výzdoby dverí (ktoré sa nakoniec uskutočnilo až o týždeň).
Čítať viac
Zsolt: Myslíš si, že prímania boli nadšení, keď boli imatrikulovaní?
Daniel: Asi sa im to nepáčilo – najmä lakovanie nechtov a obliekanie do dievčenských šiat. Ale nemalo chybu, keď Daniel Baran vyznával pani profesorke Lompartovej svoje city!
Zsolt: Ooon? On sa bál, ak by to bola kvarťanka, určite by mu to išlo ostošesť. A zlý bol aj ten cisár, ten stále dával iba palec dole. Čítať viac
Fajn, keďže to už mám celé za sebou a o týždeň odchádzam na intrák, rada sa s vami podelím o pár krokov, ktoré bezvýhradne predchádzajú výberu správnej vysokej školy ak už teda máte predstavu, akým smerom sa chcete vybrať…prípadne, prijali vás na viac škôl a čo teraz?
1. Nechaj si všetko na poslednú chvíľu.
2. Uvar si veľa kávy a koncom januára začni okolo polnoci zháňať bližsie informácie o školách, kam si si poslal prihlášku. Čítať viac