Po roku sme opäť (i keď iní členovia redakčnej rady) prekročili prah Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra vo Zvolene, na úžasnej každoročnej súťaži Štúrovo pero. Ako už býva zvykom, čakalo nás hodnotenie časopisov naprieč celým Slovenskom, ktoré boli rozdelé do jednotlivých kategórií. Tlačené časopisy boli hodnotené vysoko kvalitnou porotou, ktorá pozostávala z členov: Patrik Herman ( moderátor relácie Občan za dverami), Pavol Vitko (spoluorganizátor súťaže Štúrovo pero) a Lukáš Diko (novinár).
Vieš, čo robiť, ak cez človeka s dvoma promile prejde 230 voltov? Táto a mnohé ďalšie otázky zazneli tento rok na krajskej súťažie LEŠKA (lieč, rieš, športuj), kde si 41 škôl z košického kraja zmeralo svoje sily. Každoročne, aj tento rok, sa na súpisku dostalo aj naše gymnázium, tentokrát v zostave: Viki Lišuchová, Kiko Hudák a Július Kozma.
Dejiskom tejto súťaže bola športová hala SOŠ na Ostrovského ulici v Košiciach. Súťaž pozostávala z troch súťažných a šiestich „bonusových“ stanovíšť, počnúc spoločenskými tancami cez akademickú debatu, biológiu až po tradičnú sebaobranu. Súťažné stanovištia, ktoré tvorili najpodstatnejšiu časť celkového vyhodnotenia boli:
prekážková dráha
vedomostný kvíz
modelová situácia z prvej pomoci
Prekážková dráha alebo ako si (ne)vylomiť členok hneď ráno
10:43 Vystupujeme na vlakovej stanici vo Zvolene, meste, kde sa už tradične koná súťaž Štúrovo pero. Registrujeme sa na vrátnici internátu a po chutnom obede mierime priamo do dejiska tejto súťaže: Krajskej knižnice Ľudovíta Štúra. Cestou sme stretli aj pána ministra Rudolfa Huliaka.
12:01 Oficiálne sa otvára 39. ročník tejto novinárskej súťaže a boli sme oboznámení s programom. Sme rozdelení do skupín podľa kategórií.ň
Projektový deň druhákov bol zameraný na osobnosti, ktoré sú absolventami nášho gymnázia. Študenti odprezentovali videorozhovory, podcasty aj bežné mp3 nahrávky rozhovorov s osobnosťami ako moderátorka Martina Rožaiová, kuturista Levente Tárkányi, majiteľka penziónu v Betliari Ivana Čillíková, pediater Gorashi Beshir, redaktorka STVR Martina Beshirová, gynekológ Attila Anna, architekta Brigita Bene Domiková, projektová manažérka SND Rebeka Osziová, niekdajší minister pre správu a privatizáciu národného majetku Ing. Robert Spišák a ďalší.
V románe 1984 od Georga Orwella je čitateľ vtiahnutý do totalitného režimu Oceánie, kde Veľký brat ovláda všetko a všetkých. Winston Smith, hlavná postava a zamestnanec Ministerstva pravdy, prepisuje dejiny, aby vyhovovali režimu. Má na starosti prepisovanie starých novín tak, aby sa to hodilo vláde, aby vláda z toho vyšla ako najlepšia. Tajne však nenávidí systém a túži po slobode, no nikomu nemôže dôverovať. Dokonca ani doma si nie je istý čo môže robiť a čo nemôže, pretože aj televízia, kde im každé ráno beží rozcvička, ich sleduje.
Odporcovia tohto režimu sú pekne povedane „vymazaní“. Winston nadviaže vzťah s Júliou, ktorá s ním pracuje na jednom oddelení. Raz však Júlia „náhodou“ buchne do Winstona a podá mu lístok. Neskôr sa stretnú na lúke, tam nie sú žiadne kamery a ani mikrofóny. Neskôr sa začínajú stretávať aj v starožitníckom dome v tmavých uličkách. Spoznávajú O’Briena, ktorý sa tvári, že patrí k odboju a Winston a Júlia sa tešia, že budú môcť utiecť z tohto režimu. No ich nádej je ilúzia. Sú zradení O‘Brienom, boli zatknutí v tom dome kde sa stretávali a čítali knihy, zradil ich dokonca aj majiteľ toho domu. Neskôr boli vystavení brutálnemu mučeniu, ktorého cieľom je zničiť ich vôľu a zlomiť ich aby sa im režim páčil. Pod ťarchou psychického nátlaku Winston zradí Júliu a napokon podľahne ideológii. Zlomený človek, ktorý kedysi túžil po slobode, sa naučí milovať Veľkého brata a jeho režim. Orwellovo dielo je varovaním pred stratou slobody a nebezpečenstvami totalitnej moci. HODNOTENIE: 10/10
Začalo to celkom nevinne. Maturitka za rohom, tak som sa samozrejme začala istým spôsobom pripravovať. Opakovala som si učivá a už tu som narazila na Štúra hneď niekoľkokrát. Vývin spisovného jazyka, romantizmus, jazykovedný ústav… no to by bolo ešte fajn. Neurobil toho predsa pre náš jazyk a národ málo.
Prišiel deň písomnej maturity. Stresu kopec, času málo. Štúrovi som však opäť neunikla. Niežeby mu bola venovaná len nejaká otázka; patrila mu hneď celá ukážka v teste. Písalo sa v nej o detektívke True Štúr, kde istý detektív skúma príčinu jeho smrti, pričom odhaľuje aj jeho život a približuje divákovi jeho činnosť.
Po písomnej časti rýchly obed a šup späť do školy, napísať si ešte sloh. A neuveríte, ale Štúra som stretla aj tu. A nielen stretla – ako tému som si totiž zvolila úvahu o jeho citáte: „Nie je šťastie nad druhými sa vypínať a druhých utláčať, šťastie je s druhými žiť – rovne vzdelanými, rovne šťastnými, rovne spokojnými“. Táto jeho myšlienka ma zaujala a dokázala som vďaka nemu napísať aj viac ako požadovanú stranu a pol, za čo má u mňa Štúr bonusový bodík.
11. marca sa uskutočnili nielen písomné maturity z angličtiny, ale aj cesty študentov nášho gymnázia za filmovým zážitkom (cesty, pretože časť študentov cestovala s p.Kohárim vlakom a časť s p. Horváthovou a p Šalamonovou autobusom) – na film premiérovaný v kinách tohto roku – Štúr.
A čo na 110´trvajúci film naša redakčná rada a ich spolužiaci, najmä, ak porovnávali film s už starším dokusnímkom True Štúr? Nech sa páči, tu je niekoľko vyjadrení:
