Navštívili sme Zvolen, aby sme si pozreli divadelné predstavenie jedného zo Shakespearových najznámejších diel, ktorým je Hamlet. Bol to skvelý zážitok, ktorý sa naozaj oplatil, a myslím, že si ho každý jeden z nás užil. Predstavenie síce trvalo viac než dve hodiny, no napriek tomu sme sa ani len nenazdali a celá sála stála a ďakovala hercom veľkým potleskom za tento zážitok.
Dlhoročným pilierom predmetu telesná a športová na našom gymnáziu je pán profesor Šlosár, ktorý svojimi skúsenosťami a nadšením ovplyvňuje generácie študentov. Pán profesor Šlosár je dôkazom toho, že šport nie je len povolaním, ale aj životným štýlom. Jeho zanietenie pre telesnú výchovu a bojové športy je inšpirujúce a jeho snaha modernizovať školské športoviská ukazuje, že stále myslí na budúcnosť žiakov. Veríme, že jeho vízie sa podarí zrealizovať a aj naďalej bude motivovať mladých ľudí k aktívnemu životnému štýlu.
Tento zážitok mi ostane v pamäti asi už navždy. Myslím si, že nikoho by nenapadlo, že sa niečo takéto stane na našom lyžiarskom výcviku.
Bol druhý deň v Ždiari, lyžiarskom stredisku Strednica. Počasie nám prialo. Svietilo slnko a bolo aj celkom teplo. Po našom každodennom rozlyžovaní sme sa presunuli prvýkrát na väčší vlek. Tak ako vždy, bola s nami aj pani profesorka.
Keď sme všetci boli pri lanovke, začali sme nasadať a postupne sme sa vyvážali hore na kopec. Na kopci sme sa všetci počkali a profesorka nás napomínala, aby sme išli s rozumom a nie sa bezhlavo púšťali dole, aby sme sa vždy pozreli či niekto nejde zhora, lebo inak by sme sa boli s nimi zrazili. A to najdôležitejšie: „Vždy sa budeme čakať na vrchu kopca,“ povedala. Začali sme teda lyžovať. Prvé jazdy sme zlyžovali opatrnejšie, pretože sme nevedeli, aký strmý je kopec, či je niekde ľad alebo či sa niekde šmýka. Po pár jazdách nás profesorka zastavila v strede kopca a povedala: „Chcete ostať lyžovať na tomto kopci alebo sa presunieme na menší?“ Samozrejme, všetci sme sa zhodli, že ostaneme na tomto kopci a lyžovali sme ďalej.
Čítať viacNarodil som sa Eve Makovej ako nemanželský syn. Mal som staršieho brata Jána Maka, ktorý sa volal po otcovi, no určite nie po mojom. Nemal ma veľmi v láske, v určitom bode ma asi nenávidel. Všetci mali voči mne predsudky už od narodenia. Mojou krstnou mamou sa stala Hana Meľošová. Mama ma dala za pastiera, keď som podrástol, no raz v dedine vypukol požiar a museli sme sa „presťahovať“ k Meľošovcom. Spával som na slame.
U Meľošovcov mali dcéru menom Maruša. Jasné, že sa mi zapáčila! Neskôr som sa pridal k chlapom a chodievali sme do lesa rúbať stromy. Síce som bol oproti ostatným oveľa menší a dokonca som si aj vytkol členok, ale Gregor Biaľoš mi pomáhal. Keď som sa dozvedel, že ho privalil strom, zároveň som zistil, že je mojím biologickým otcom. Prirovnal by som to k dvom poriadnym fackám od starého Meľoša, naozaj mi to nepridalo ku šťastiu.
Čítať viacKeď sa v mojej rodine začne hovoriť o lietaní, vtedy prichádza na scénu jeden z mála odvážlivcov, ktorý by sa už v dnešnom svete na takú prácu podujal. Rozprávam o človeku, ktorý je v mojom rodokmeni ku mne veľmi blízko. Salamon László, bol nočným hliadkovým pilotom v 2. svetovej vojne. Odvaha? Tá mu teda nechýbala. Ja som ho síce nikdy nepoznal, no na základe informácií, archívnych dokumentov, ktoré mám k dispozícií a rozhovorov s členmi mojej rodiny, ktorí ho poznali, by som Vám jeho život v krátkosti rád priblížil…
László študoval práve v triedach a učebniach, v ktorých sedíme dnes aj my, na rožňavskom gymnáziu zmaturoval v roku 1929. Od mladého veku v jeho živote mal vzťah ku námorníctvu a stál si za tým, že raz bude námorný dôstojník, no bohužiaľ kvôli situácií ČSR sa tieto ambície nikdy nenaplnili. Napokon ho životné kroky doniesli práve do kokpitu vojenských lietadiel. Podarilo sa mu ukončiť vojenskú akadémiu v Hranicích (1932) a slúžil pri leteckom pluku v Piešťanoch, Košiciach a Bratislave. Keď mal čo i len chvíľku voľného času počas lietania, prišiel nad Rožňavu, kde ako pozdrav pre svoju mamu urobil obrovský kruh nad rožňavskými kopcami, čo jednoznačne poukazovalo ako veľmi rád sem chodil, a ako veľmi miloval svoj rodný kraj.
Čítať viacV druhom polroku šk. roka 2024/25 sa študenti Gymnázia Pavla Jozefa Šafárika vydali na jedinečnú cestu
do Helsínk, ktorá im otvorila dvere do sveta fínskeho vzdelávacieho systému, bohatej kultúry a medzinárodnej spolupráce. Mobility Erasmus+ nie sú len študijnou návštevou – sú predovšetkým zážitkom, ktorý umožní mladým ľuďom spoznať iný vzdelávací systém, rozšíriť svoje obzory a nadviazať nové priateľstvá. Mobilita Erasmus+ v Helsinkách, ktorá sa uskutočnila od 9. do 15. februára 2025, ponúkla študentom bohatý a rôznorodý program.
Príprava a očakávania
Prípravy na túto cestu sa začali už niekoľko mesiacov vopred. Študenti, sprevádzaní pedagógmi, prechádzali intenzívnym programom príprav, kde sa nielen oboznamovali s kultúrnymi špecifikami Fínska, ale diskutovali aj o aktuálnych témach, ktoré ovplyvňujú európsku spoločnosť. Cieľom prípravy bolo, aby sa účastníci už pred odletom cítili súčasťou medzinárodnej komunity a boli pripravení aktívne sa zapojiť do všetkých plánovaných aktivít.
Program a rôznorodosť aktivít
Počas mobility Erasmus+ v Helsinkách študenti navštívili množstvo významných miest a inštitúcií. Na týždeň sa stali súčasťou vyučovania na fínskej škole, kde spoznali inovatívne metódy vzdelávania a mohli porovnávať fínsky model vyučovania so slovenským.
Čítať viacJe možné stretnúť sa s maturitnou otázkou naživo? Áno je, a o tom sa žiaci z Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave spolu so žiakmi siedmeho ročníka zo ZŠ Pionierov v Rožňave presvedčili na vlastné oči…
26. februára sme sa zúčastnili fascinujúcej besedy s Martinom Sarvašom v Gemerskej knižnici Pavla Dobšinského v Rožňave. Dvojhodinové stretnutie sa nieslo v duchu zážitkov, osobných príbehov a dokonca aj dramatických momentov zo života tohto známeho textára, publicistu a umelca. Martin Sarvaš, ktorý sa preslávil ako textár legendárnych slovenských skladieb a básní, pôsobil v skupine Tublatanka niekoľko rokov a napísal aj text pre skupinu Elán, ktorý sa objavil na jednom z ich posledných albumov. Nám porozprával o svojej tvorivej ceste, o tom, kde všade pôsobil a s akými osobnosťami spolupracoval. Zdôveril sa nám aj s tým že básne písal aj pre oslovenie dievčat v jeho okolí, ba dokonca, že raz za dievčaťom prišiel na koni. Jeho slová, príbehy a aj vtipy nám rozťahovali pery do úsmevu a všetci sme s napätými ušami počúvali.
