Jánošík očami takmer maturantky
19. apríl sa pre študentov nášho gymnázia niesol v kultúrnom duchu. Opäť raz sme navštívili divadlo v Spišskej Novej Vsi a opäť raz to skutočne stálo za to!
Napriek tomu, že nás čakala o niečo dlhšia a krkolomnejšia cesta z dôvodu uzavretia určitého úseku trasy, o štvrť na osem sme sa všetci (nadšení, že nás dnes nikto z ničoho nebude skúšať) stretli na parkovisku autobusovej stanice a s nepatrným meškaním sme vyrazili.
Opäť sa mi podarilo skončiť v tej „várke“, ktorá to má, podľa môjho názoru, horšie časovo rozvrhnuté. Najprv sme mali v miestnom obchodnom centre nejaký ten čas pre seba. Takže sme so spolužiačkami, ešte poriadne neprebraté, popozerali obchody, čo-to si pokúpili a zakotvili sme v kaviarni, každá so svojou šálkou kávy. Keďže sme ledva mali za sebou raňajky – jesť sme nešli nikam. Po divadelnom predstavení však už na to čas nebol (a tak sme ostali bez obeda).
Pár minút pred dvanástou sme striedali našich spolužiakov pred divadlom. Pre mňa to neboli prvé kroky v tomto divadle, a tak som sa tešila na jeho príjemné priestory. Čo som si však spred dvoch rokov nepamätala, bol ten kriticky malý životný priestor po usadení sa v hľadisku. (Len tak na okraj – keď sa s jednou krivkajúcou nohou horko-ťažko pretlačíte na svoje miesto a vzápätí sa u vás ozve klaustrofóbia, ktorá sa vás snaží presvedčiť, že vás tam tí ľudia naokolo pripučia – musím uznať, že zamestnankyne tohto divadla sú skutočne ochotné dámy. Bez ďalších otázok som dostala miesto v lóži, kde som už bola kľudnejšia, takže aj touto cestou im krásne ďakujem.)
Samotné predstavenie J. Mokoša s názvom Jánošík alebo Pravda je len jedna (režisérky pod taktovkou P. Palika) bolo pre mňa bezchybné. Ani chvíľu som sa nenudila, bolo to vtipné, zaujímavé. Dej bol spracovaný tak, aby zaujal našu vekovú kategóriu, takže nehrozilo, že by to bolo jedno z tých divadiel, kde sa po hodine pristihnete, že pozeráte do steny, lebo aj tá je zaujímavejšia ako to, čo sa deje na pódiu. Tiež by som rada vyzdvihla herecké výkony, i keď to je v takomto divadle viac-menej samozrejmosť.
Rozhodne to nebola strata času ani zbytočne vyhodené peniaze. Myslím si, že hovorím za viacerých, keď poviem, že by som privítala takéto predstavenia každoročne. Je to príjemné osvieženie školských povinností.
viac info o divadelnej o hercoch aj fotografie z divadelnej hry:
+ aktuálny program divadla