Niekto zaklopal. Modrasté obláčiky dymu tlačiace sa zvnútra na okenný rám tvorili rozvírené obrazy, odrážajúc sa v matných očiach vypchatého leguána, ktorého stočené, šedozelené telo uložené na poličke medzi ošúchaným výtlačkom Dravých rýb Austrálie a kôpkou okruhliakov, pokrývala vrstva prachu. Náhly poryv vzduchu, vyvolaný odhrnutím závesu predeľujúceho miestnosť spôsobil, že stena z azúrového dymu sa zavlnila a rozdelila na menšie frakcie, vznášajúce sa v priestore. Spoza závesu sa nervóznym krokom hrnula postava odetá do dlhého plášťa, čo pôvodne mohol byť biely, no teraz vyzeral skôr ako plátno abstraktného obrazu, vytrhnuté z rámu a prešité na kus odevu. Žlté škvrny spolu s indigovými tvorili zelenkavé vzory a karmínová na okrajoch rukávov sa leskla, ako keby len nedávno pokryla látku, zatiaľčo vyššie na predlaktiach bola matná a prechádzala do bordovej. Postava nevyzerala byť vyrušená klopaním, ktoré aj keď odznelo pred chvíľou, naďalej sa zdalo akési citeľné, odrážajúce sa od stien a okolitých predmetov, aj keď bez zvuku. V miestnosti bolo dokonalé ticho. Kroky muža v plášti, dokonca ani jeho plášť, nevydávali ani najmenší počuteľný zvuk. Sklonil sa k rozložitej knižnici a pohľadom prechádzal jej spodné police. Ich drevené okraje mohli byť kedysi zdobené vyrezávanými zvieratami a kvetmi. Nasvedčovali tomu ošúchané a poobíjané tvary, ktoré však už boli veľmi ťažko rozpoznateľné. Sadol si na zem a začal z políc vyťahovať rôzne predmety, ktoré bez záujmu hádzal na zem. Knihy všetkých možných tvarov, vačšinou s obitými rohmi, ošúchanými chrbtami a potrhanými väzbami, sklenené nádobky, drevené hlavolamy a sústavy vzoriek čohokoľvek padali nehlučne na podlahu akoby boli nehmotné, aj keď mužove prsty cítili ako sa dotýkajú starého kriedového papiera, studeného skla a hladkého dreva. Čím menej predmetov zostávalo v policiach, tým viac času venoval každému z nich. Priložil si k oku tenký prúžok fólie s červeným pruhom a pozoroval, ako sa v ňom skrúcajú nohy stoličky, ktorá stála oproti oknu. Po pár sústredených minútach fóliu uložil na kôpku k ostatným veciam vedľa seba, vedľa niekoľkých ďalších podobných kôpok kníh a vecí. V zadnej časti police našiel malý triangel. Ťukol do neho paličkou, ktorá sa vykotúľala z nejakej knihy. Po izbe sa rozprestrel jeden jediný, zvonivý tón. Zdalo by sa, že trvalo niekoľko dní kým doznel. Muž celý ten čas nehybne sedel. Posledný krát siahol dovnútra knižnice, skoro celý sa ponoril do spodnej police, trčal mu z nej len spodok plášťa. V ruke držal nádobku s pokriveným vrchnákom. Otáčal ju v prstoch a skúmal zošúchaný nápis naspodku flakóna. Pousmial sa a prehodil si nádobku do druhej ruky. Kým ju stihol zachytiť, vrchnák sa uvoľnil a na plochu plášťa sa rozprskla oranžová tekutina, dopĺňajúc tak nepravidelný vzor ostatných farieb. Muž vyzeral ľahostajne. Opatrne nádobku zavrel a položil ju na hornú policu. Zašpinené ruky si utrel do bokov plášťa. Prekračoval knihy všetkých možných tvarov, vačšinou s obitými rohmi, ošúchanými chrbtami a potrhanými väzbami, sklenené nádobky, drevené hlavolamy a sústavy vzoriek čohokoľvek, až sa dostal k dverám. Opatrne stisol kľučku, otvoril a prekĺzol na druhú stranu.
Niekto zaklopal. Modrasté obláčiky dymu vznášajúce sa pod stropom tvorili rozvírené obrazy, odrážajúc sa v lesklých, tmavých očiach olivovo zeleného leguána, ležaceho na parapetnej doske, vystavujúc svoje studenokrvné telo lúčom popoludňajšieho slnka. Náhly poryv vzduchu, vyvolaný odhrnutím závesu predeľujúceho miestnosť spôsobil, že obláčiky zmenili smer svojho plynutia vzduchom a niektoré sa rozdelili, iné zase spojili do väčších celkov. Spoza závesu sa nervóznym krokom hrnula postava odetá do dlhého plášťa, čo pôvodne mohol byť biely, no teraz vyzeral skôr ako plátno abstraktného obrazu