Zsolt: Myslíš si, že prímania boli nadšení, keď boli imatrikulovaní?

Daniel: Asi sa im to nepáčilo – najmä lakovanie nechtov a obliekanie do dievčenských šiat. Ale nemalo chybu, keď Daniel Baran vyznával pani profesorke Lompartovej svoje city!

Zsolt: Ooon? On sa bál, ak by to bola kvarťanka, určite by mu to išlo ostošesť. A zlý bol aj ten cisár, ten stále dával iba palec dole.

Daniel: A to jedlo, myslíš, že im chutilo?

Zsolt: Ten banán a marshmellov boli dobré, ochutnal som aj ja, keď to rozdávali, ale taká kola s kečupom asi dobrá nebude… Veď v redakčnej máme kvarťana, nože sa ho opýtajme!

Daniel: Čo chutné ste dali k tým stolom?

Matúš: Čokoládky s cesnakom, rožok s tuniakom, kapustovú šťavu.

Daniel: A to čo bolo s tým zapaľovačom? Nebolo to nebezpečné?

Matúš: Nie, hral im tam slaďák a cisár iba začal krúžiť so zapaľovačom okolo svojich vlasov.

Daniel: Aký si mal pocit, keď vám prímania umývali nohy?

Matúš: To bolo super!

Daniel: A Ty, Zsolt? Ako si sa cítil na koncerte Paulíny Ištvancovej v športovej hale?

 

Zsolt: Niektoré pesničky boli dosť depresívne, no niekedy to človeka nútilo tancovať.

Daniel: No ja som veru netancoval!

Zsolt: Ale ja hej. Aj s Marošom.

Daniel: A čo hovoríš na striebornú kravu v novej hre divadla Actores? Ktovie, čo by sa s ňou stalo, keby ju v tom kufri nevyhodili z okna…

Zsolt: Si nedával pozor! Tam boli dva kufre a vyhodili ten bez kravy!