Z okresu Rožňava iba študenti nášho gymnázia mali 15. októbra 2015 tú česť zúčastniť sa celoslovenského prednáškového semináru s takýmto názvom v priestoroch rožňavskej radnice. Seminár, ktorý absolvovali najmä pedagógovia z nášho okresu, organizovala Gemerská knižnica Pavla Dobšinského a prednášajúcimi boli renomovaní profesori rôznych slovenských vysokých škôl: doc. PhDr. Ladislav Bartko,Csc. (Prešov), Mgr. Dominika Rašová, PhD. (Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave), PhDr. Andrea Koltaiová, PhD., doc. PaedDr. Július Lomenčík, PhD. (Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela, Banská Bystrica) a Mgr. Lucia Ološtiaková, PhD. (Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove).

Po slávnostnom otvorení seminára riaditeľkou Gemerskej knižnice Pavla Dobšinského v Rožňave, Mgr. Ivety Kyselovej, prečítala svoj úvodný referát o živote a diele Ľ. Štúra Bc. Gertrúda Turenská.

Ako prvý prednášajúci vystúpil, gymnazistom už dobre známy (prednášal u nás na jar), pán docent Bartko. Ľudovít Štúr ako kodifikátor spisovnej slovenčiny – taký bol názov jeho príspevku, v ktorom pripomenul a objasnil kde, za akých okolností a kým bola kodifikovaná slovenčina. „Štúr dosiahol to, čo sa nepodarilo Bernolákovi, a to zjednotenie národných síl….V 1843 už nešlo o konfesie (teda náboženské vyznanie) ale o národné záležitosti.“ Okrem iného zdôraznil, že Štúrove Nárečja slovenskuo alebo potrebu písania v tomto nárečí by sme do dnešnej slovenčiny mali správne prekladať ako: Slovenský jazyk alebo potreba písania v tomto jazyku. Ako vzápätí vysvetlil, názov národného spolku Tatrín vznikol zo spojenia Tatrin syn, keďže Štúrovci ešte nazývali naše Tatry v jednotnom čísle ako Tatru.

Pani Dominika Rašová s príspevkom Anamnéza slovenčiny poukázala nielen na naše krásne a rozmanité nárečia, ale aj na jav preberania rôznych anglických slov do nášho jazyka napriek tomu, že slovenské slová k daným významom existujú (napr. mesidž z anglického message, hoci u nás funguje slovo správa a nivé slovo nepotrebujeme). Prezradila nám aj to, ako sa môžeme chrániť pred týmito „chorobami“. Používať tzv. vitamínové bomby napríklad čítaním kníh a používaním jazykových príručiek pri tvorbe vlastných textov.

Neznáma známa slovenčina bol názov príspevku pani Koltaiovej. Zamerala sa na staršie obdobie vývinu jazyka/jazykov spojených s postupným osídľovaním Európy. Veľmi zaujímavo rozprávala o tom, že písmo Etruskov by podľa niektorých jazykovedcov mohlo byť spojené so starým prajazykom Slovanov.

Keďže rok 2015 je vyhlásený za Rok Ľ.Štúra, je namieste usporadúvať akcie, v ktorých sa dozvieme niečo čo nás môže kultúrne aj spoločensky obohatiť aj o našom ľubozvučnom jazyku. A redaktori časopisu Heuréka  (a na dve hodiny aj celá 4.A) pod vedením p. Koháriho mali jedinečnú možnosť zúčastniť sa tejto výnimočnej akcie, o ktorej pokračovaní  informácie prinesie článok ďalšej redaktorky Heuréky.