„Tak čaute ! O štvrtej pri Bille!“ a posledný deň so školskou taškou na gymnáziu bol za nami. Rýchla obedňajšia prestávka a ani sme sa nenazdali a stáli sme na dohodnutom mieste (a v dobrej nálade). Štyri hodiny odbili, my stepujeme, čakáme na posledných velikánov štvrtej áčky, kým prídu pred Billu a keď sme  už v hojnom počte, odchádzame. Dobre nám je! A náš hudobný sprievod? Načo by nám bol! Maturanti sprievod nepotrebujú. Zaspievali sme si sami (hoci s menšími problémami ako neznalosť textu či falošný spev, no to už nikoho nezaujímalo).

Spievali sme „od domu k domu“, našim milým profesorom, poďakovali sme sa im a dokonca sme dostali dezerty a nejaké tie elixíry. Jazykári (ale aj náš skvelý  fyzikár) dostali menšiu nádielku nášho „talentu“.

Spievame „Júlia, Júlia, náne tuke perina!“ a vchádzame do vchodu farebného bloku, všade cítime popcorn a náš milý profesor slovenčiny nás už víta s úsmevom na tvári a my sme jednoducho nadšení. Sedíme v obývačke – na gauči, stoličkách, ale aj na zemi (dobrých ľudí sa všade veľa zmestí!) a po troch rokoch prišiel čas porozprávať sa aj o niečom inom ako len o slovenčine. A tak jeme popcorn, pijeme čarovný agátový nápoj, rozprávame sa, ale aj vtipkujeme. Super milé posedenie sme ukončili fotkou a s veľkým ĎAKUJEM odchádzame od ďalšieho profesora. Poslednou zastávkou je vychýrená informatička, ktorú samozrejme obísť nemôžeme. Odznie posledné poďakovanie, posledné povzbudivé slová z úst profesorky a na ďalší deň nás čaká oficiálna rozlúčka so školou a potom už taká maličkosť  – maturita. 🙂