Narodil som sa Eve Makovej ako nemanželský syn. Mal som staršieho brata Jána Maka, ktorý sa volal po otcovi, no určite nie po mojom. Nemal ma veľmi v láske, v určitom bode ma asi nenávidel. Všetci mali voči mne predsudky už od narodenia. Mojou krstnou mamou sa stala Hana Meľošová. Mama ma dala za pastiera, keď som podrástol, no raz v dedine vypukol požiar a museli sme sa „presťahovať“ k Meľošovcom. Spával som na slame.

U Meľošovcov mali dcéru menom Maruša. Jasné, že sa mi zapáčila! Neskôr som sa pridal k chlapom a chodievali sme do lesa rúbať stromy. Síce som bol oproti ostatným oveľa menší a dokonca som si aj vytkol členok, ale Gregor Biaľoš mi pomáhal. Keď som sa dozvedel, že ho privalil strom, zároveň som zistil, že je mojím biologickým otcom. Prirovnal by som to k dvom poriadnym fackám od starého Meľoša, naozaj mi to nepridalo ku šťastiu.

Nerád som chodil domov po smrti krstnej mamy. Meľoš veľa pil. A stále. Moja vlastná mama bola ako bez duše. Postupne sme sa s Marušou zaľúbili. Rozhodol som sa postaviť vlastný dom, aby sme spolu mali kde bývať. Skoro som ho aj naozaj dostaval, no ani neviem ako a odviedli ma na vojnu. Popravde to tam nebol žiadny zázrak. Nemal som si s kým ani listy vymieňať. Teda prídem konečne domov, lenže rolu úžasného a „milujúceho“ manžela Maruše Meľošovej si ukradol môj brat. Aspoňže bol ochotný si tú chalupu so mnou rozdeliť na polovicu. Bolo mi to síce ľúto, ale nenarobil som nič. Po čase som si vzal za ženu Julu Petriskovú, mala jednu ruku chromú a všetci ju už dávno kvôli tomu odsúdili. Je pravda, že moje srdce túžilo po Maruši, ktorá s Janom nevyzerala najšťastnejšie. Mali dcéru Hanu.

Potom sa niekto rozhodol, že sa ideme súdiť, nemal som veľmi na výber. Akoby toho nebolo málo, že som už bol na vojne aj druhýkrát. Keď som sa konečne vrátil, čakala ma Jula so synom. Volal sa Jožko, po mne. Neskôr mi trochu ochorel brat a Aduš sa nám doma modlil hore-dole. Potom zmizol a za ním aj Jano. Maruši som už mal napokon dosť. Utopila sa opitá, keď išla prať. Jula bola hneď spokojnejšia. Neskôr som zistil, že Bánoci odkúpil od Jana jeho polovicu domu. Začal som pre neho teda pracovať, aby som ju vlastne odkúpil alebo získal naspäť. Jula mi vtedy porodila druhého syna, ale pár dní nato zomrela na oslabené srdce. Mohol som sa k nej správať lepšie… Nakoniec som ostal sám. S troma deťmi…