Janko a Marienka

Večer. Príjemné počasie. Večerné šero zľahka prikrýva brezový park. Ani pes na prechádzke neštekne. Po parku sa prechádzajú Janko a Marienka. Nikde nikoho. Odrazu Marienka uzrie medzi tými brezami košatý dub, oprie sa oň a nežným hláskom šepne: „Janko, tu môžeš.“
Janko sa usmial. A vyrúbal všetky brezy.