Poznáte ten pocit, keď celú noc nespíte, pretože o pár hodín maturujete, ráno sa bez energie vymocete z postele a nakoniec zistíte, že vonku  dokonca aj nasnežilo ? Tento pocit poznáme asi len my, maturanti. A vy ostatní buďte radi, že nie. Ste z tých šťastnejších.

Po rannom usúdení, že dnes si lodičky asi neobujem, prichádza milión SMS správ, ako mi všetci držia palce a ako na mňa myslia. Veď to poznáte, motivačné esemesky. Vrelá vďaka milí „myslitelia“. Keby ste tak radšej šli maturovať za mňa, bolo by to omnoho lepšie ako len na mňa myslieť.
A namiesto nejakého zopakovania si aspoň tých najzákladnejších vecí som dala prednosť antistresovým vymaľovánkam (ktoré ma údajne mali zbaviť stresu, no neviem…) Ozaj, zabudla som ešte spomenúť, že dokonca v tento skvelý deň mi nepriali ani len hviezdy! Aj tie mi prostredníctvom horoskopu odkázali, že si už nevystačím na úspech sama. Takže som ostala len ja a moja jahôdková čokoláda… (a  „myslitelia“). Práve 2-3 kúsky čokolády som ešte spráskala aj vo chvíli, keď sa otvorili dvere a oznámili nám, aby sme vošli do učební. Dala som si okuliare (nech aspoň vyzerám múdro), napravila si sukňu a povedala som si: „POME!“ (motivačný pokrik som odkukala od Dominiky Cibuľkovej).
Tak som si sadla k počítaču, začala stresovať, a spustila som test. Čakalo ma šesťdesiatštyri otázok – próza, poézia, jazyk, no a po tejto skúsenosti môžem čestne vyhlásiť, že nenávidím čítanie s porozumením! Posledných desať minút som nevedela čo skôr robiť, či písať do počítača alebo do hárku a ani neviem ako som  to stihla.
Ostával už len sloh, no ani moje tajné dúfanie (že tam nájdem umelecký opis) nezmenilo témy na papieri so zadaniami, a tak som musela písať to, čo prišlo.
S celkovým výsledkom som vlastne bola spokojná, no vedela som, že pre mňa sa nočná mora len začína. Mala som totiž pred sebou anglický jazyk.
Naozaj rada by som vám opísala aj moje pocity z maturity v anglickom jazyku, no nebolo by odo mňa pekné prenášať moju negatívnu energiu na našich skvelých čitateľov, a preto len skúste vydedukovať ako to asi dopadlo.

Faktom je, že maturita je za mnou. Teda spolovice. Ešte len teraz spotrebujem minimálne tonu čokolády do ústnej časti maturitnej skúšky (a po nej sa domov odkotúľam) spokojná, že si môžem prázdniny začať užívať plnými dúškami. Ale o tom vám ešte porozprávam…