Čo je to dôvera?

            Každý dôveru cíti inak. Niekto hneď a niekomu to trvá. Ja som určite jedna z tých, ktorej nejakú dobu trvá, kým môžem s pokojom na duši povedať, že danému človeku verím. Vo svojom živote mám zopár ľudí, o ktorých dokážem tvrdiť, že im plne dôverujem a za to som nesmierne vďačná. Od nich by som tú zradu naozaj nečakala, a ak ma raz jeden z nich zradí, tak to budem znášať veľmi ťažko.

            V živote som však už zradu zažila. Zrada je podľa mňa veľmi silné slovo a ja osobne by som netvrdila, že to bola najväčšia a najhoršia zrada na svete, ale tú dôveru mi to určite narušilo. Ak by som mala vysvetliť ten pocit, ktorý som mala, tak by som povedala, že to bol milión emócií naraz. Na jednej strane som cítila sklamanie, prekvapenie, smútok a na druhej hnev a nepochopenie. Prešiel rok a ja som počas neho pocítila mnoho fáz snaženia sa to spracovať, pretože to bolo určite niečo, čo ma zasiahlo.

            Zo začiatku to bolo ťažké preniesť sa cez to. Jednu vec, čo som celú dobu chcela, bolo vysvetlenie a možno aj to ospravedlnenie. Musím uznať, že utrpelo aj moje ego. Pretože ak niekomu začínate veriť (najmä, keď ľuďom tak ľahko neveríte), pomaly si tú dôveru budujete a zrazu je fuč, tak to znášate ťažko. Reakcie na zradu má tiež každý iné a moja bola urobiť krok vzad, zvážiť či práve tomuto človeku chcem tú moju dôveru dať. Stojí mi za to? V tú dobu som mala pocit, že áno, a tak som sa rozhodla dať druhú šancu. Musím povedať, že to nebolo jedno z mojich logických a rozvážnych rozhodnutí, pretože popravde je veľmi malá šanca, že človek sa zmení. Druhé šance majú podľa mňa veľmi zriedka význam. Síce som odpustila, no vo vnútri som sa už nikdy nezbavila tej neistoty. Jednoducho, ak sa mi raz dôvera poškodí, je veľmi náročné až nemožné obnoviť ju.

            Pomaly prichádza posledná fáza zrady, ktorú vnímam a tou je vnútorné vyrovnanie. Urobiť za danou situáciou hrubú čiaru, posunúť sa vpred a poučiť sa z tej situácie. Či som v živote mala negatívne alebo pozitívne skúsenosti, vždy to skončilo tak, že ma to niečo naučilo. Konkrétne potom, čo ma niekto zradil, som si z toho určite veľa zobrala. Som opatrnejšia, čo komu poviem a taktiež si viac vážim ľudí, ktorí ma nikdy nezradili a vždy stáli po mojom boku. Takže aj keď sa mi na začiatku všetko zdalo čiernobiele, časom sa mi všetko začalo pomaly vyfarbovať a pochopila som, že všetko, čo sa mi v živote prihodí, má svoj dôvod a posolstvo. Na konci dňa je však na mne, ako sa rozhodnem s tým vyrovnať a spracovať to. Jedna možnosť je, že to budem v sebe potláčať, nevypustím zo seba ten hnev a budem sa navždy trápiť a druhá možnosť je prijať to a zobrať si z toho niečo do budúcna…