Netrpezlivo očakávanému piatkovému večeru pre jarnými prázdninami predchádzali horlivé prípravy. Dámy si starostlivo upravené účesy nechali chrániť pred kvapkami dažďa partnerovým sakom, pod strieškou ktorého sa bez ujmy dostali dovnútra pestro vyzdobenej sály.

S netrpezlivým, no nadšeným úsmevom som otvorila vchodové dvere a nechala si odložiť kabátik, zatiaľ som preskúmavala obsah mojej kabelky. Môj nadšený výraz sa zmenil na vyľakaný; zabudla som si lístok! Vzápätí som si však spomenula na môjho kamaráta, ktorý bol zhodou okolností aj jedným z organizátorov akcie a kývnutím som ho privolala ku sebe.

S previnilým výrazom som mu vysvetlila situáciu, na ktorej sa zasmial a bezstarostným krokom sa vybral za pánmi, ktorí boli poverení kontrolou lístkov. Chvíľu sa rozprávali, páni chápavo kývli hlavou a pustili ma dovnútra. Sála žiarila čistotou, zladená do farieb bielej a svetlo zelenej a ja s mojimi kamarátmi som napokon dokráčala k rezervovanému stolu, kde sme sa usadili a ponúkli pitím.

Prvá časť programu spočívala v tanci, ktorý predviedla dvojica z našej školy na profesionálnej úrovni. O dve hodinky, ktoré sme strávili pri stole aj na parkete, sa podávala večera, ktorá zožala všeobecnú chválu a mohla sa začať tá pravá zábava. Spolu so slovenskými parketovými vypaľovákmi sa začal aj predaj tomboly, zisk z ktorého bol venovaný psím útulkom. Táto informácia a moja súťaživá povaha ma prinútila vystáť si frontu na pestrofarebné lístky, ktoré mohli viesť ku výhre niektorej z lákavých cien. Zvyšok večera až do polnoci sme strávili tancom, ktorý som musela prerušiť kvôli mojim nepohodlným topánkam na opätku a prezuť sa do tenisiek, v ktorých to šlo hneď lepšie.

Odbila polnoc a začalo sa s vyhlasovaním víťazov tomboly. So sklamaním som si vypočula meno posledného z nich od moderátorky celej sútaže, bohužiaľ, sa mi nepodarilo vyhrať žiadnu z cien. Napriek tomu som však opúšťala plesovú sálu s úsmevom za sprievodu neutíchajúcej hudby a ľudskej vravy.