Pre prímanov sme si my – kvarta – pripravili imatrikulácie. 15.11. zažili úžasnú cestu okolo sveta. Aby sa stali pravými žiakmi gymnázia, museli túto cestu zdolať a prekonať všetky prekážky počas nej. Niekedy sa museli spoľahnúť sami na seba, niekedy jeden na druhého. Navštívili štáty ako sú napríklad Nemecko alebo Francúzsko. Síce táto cesta nebola jednoduchá, prímania ju zvládli ľavou zadnou. Dúfame, že si to hlavne poriadne užili a nikdy nezabudnú na túto púť nezabudnú.
Aké je to byť sám/sama? Čo je to vlastne samota? Na tieto otázky neexistuje jedna správna odpoveď. Nadväzujú totiž na veľmi komplexné témy, ktoré vníma každý z nás inak. Ja osobne vnímam rozdiel medzi tým, keď človek ostane sám a keď len trávi čas osamote. Byť po náročnom dni sama so svojimi myšlienkami, je pre mňa upokojujúce. Nemusieť nikomu nič vysvetľovať, tváriť sa, že je všetko v poriadku či sa obhajovať, je ako balzam na dušu. Naopak – ostať sama, je v mojom ponímaní niečo úplne iné. Je to pocit, že sa nemám o koho oprieť, s kým sa porozprávať, tešiť…
Je to pocit, že mi chýba akási bútľavá vŕba, ktorá ma podrží v ťažkých chvíľach. Nejaký človek, ktorý je tu vždy pre mňa a ja zase pre neho. Niekto, komu zavolám a pozvem ho len tak na čaj, lebo nám obom to urobí radosť. Porozprávame sa, zasmejeme, možno si aj poplačeme a domov pôjdeme obaja o čosi ľahší. Samozrejme, je dôležité vedieť sa vysporiadať s problémami aj sám, no je príjemné vedieť, že niekto vám kryje chrbát a stojí za vami. Alebo snáď nie?
Cez víkend som sa pobrala spolu aj niektorými členmi školského parlamentu na CAMP školských parlamentov. Kemp trval 4 dni a veľa sme si z neho odniesli.
Prvý deň sme museli ísť najprv do Košíc a stadiaľ nás potom zobrali do Kysaku. Po príchode sme si každý pohľadali naše izby, odložili batožinu a o hodinku neskôr sa nám začali aktivity. Prvé aktivity boli spoznávacie, na ktorých sme sa predstavovali a rozprávali o sebe. Večer sme sedeli pri ohni a tancovali. Na druhý deň nás čakal workshop. Rozdelili sme sa na dve skupinky. Jedna išla do Klimaparku a druhá do miestnosti, kde sme riešili problémy napr. ohľadne školstva, novej doby alebo Košického kraja. Po tom sme sa rozdelili do menších skupiniek, v ktorých sme mali vytvoriť plagát na tému, ktorú sme si vybrali. Takto nám prebehol celý deň a ako predošlý večer sme boli pri ohni, tancovali a rozprávali sa o workshopoch.
Ako sme boli pred pár dňami svedkami, americké voľby vyhral Donald Trump a stal sa tak v poradí 47. prezidentom Spojených štátov amerických. Čo sa však zmenilo v zákulisí kryptotrhu?
Kryptomeny, pre niekoho totálne španielska dedina, no pre nás, mladých, možnosť investovať odložené peniaze, z ktorých možno profitovať. Lenže ako a prečo? Odpoveď je jednoduchá. Po prezidentských voľbách v Amerike sa nám trh s kryptomenami rapídnym tempom rozkolísal a ceny niektorých kryptomien ako je bitcoin rastú rapídnym tempom hore. Prečo? Pretože prezident D. Trump je priklonený k svetu kryptomien a verí, že je v nich budúcnosť, že predbehnú fyzické peniaze ako ich poznáme dnes a všeobecne razí a podporuje túto cestu.
Americké voľby sme tu mali už pred vyše týždňom a cena Bitcoinu sa už vyšplhala zo 70 476€ na sumu 87 000€ (je to aktuálna suma počas písania tohto článku) čo je doslova neuveriteľné a je to nárast o takmer 25%.
Určite každý z nás počúva hudbu, veď hudba je doslova všade okolo nás. Keď sa zobudíme a zapneme telku, počujeme hudbu, nastúpime do auta – počujeme hudbu, nakupujeme a počujeme hudbu. Je doslova všade, no ako to vyzerá, keď pubertiakom pustíte „vážnu“ hudbu?…
Veci a udalosti, ktoré si ani nevieme predstaviť a môžeme len ďakovať za to, že sme ich nemuseli zažiť. Všetky tieto zlé a doslova krvavé činy sa diali aj za múrmi s ostnatým drôtom koncetračného táboru v Seredi.
Aj v tomto školskom roku sme mali príležitosť priblížiť si krvavú dobu holokaustu práve v Múzeu holokaustu v Seredi. Musím povedať, že je silný zážitok prechádzať sa po miestach, kde pred 83 rokmi trpeli nevinní ľudia. Skupina 52 študentov sme si v období Dušičiek pripomenuli tieto hrozné roky našej histórie spolu s vzdelanou a skúsenou historičkou pani Erikou, ktorá sa venuje skúmaniu osudov ľudí, ktoré ich postihli práve v tomto koncentračnom tábore.
Počas týždňa sa naša škola tešila špeciálnej návšteve. Zavítali k nám totiž učitelia, a to nie hocijakí. Boli to z Cypru, Fínska, Litvy, Španielska a Tenerife, ktorí dostali vďaka projektu Job shadowing Erasmus šancu pricestovať na Slovensko. Počas ich pobytu u nás sa venovali viacerým aktivitám a nie len o tom mi viac povedali učiteľka matematiky, Débora, a učiteľ anglického jazyka, Manuel zo Španielska…
Akým aktivitám sa tu venujete?
Manuel: Chodievame na vaše hodiny a sledujeme, ako vaši učitelia vyučujú, aby sme nabrali nové skúsenosti, ale okrem toho navštevujeme aj rôzne miesta tu v okolí a mávame rôzne workshopy. Veľa učiteľov nás aj zapája do ich hodín, čo nás teší.
Čo Vás najviac prekvapilo na našej škole a na Slovensku?
Débora : Jednoznačne počet študentov v triedach. Manuel : V našich triedach býva väčší počet študentov, čiže to bolo pre nás veľkým prekvapením.
