Vieš čo robiť, ak cez človeka s 2 promile prejde 230 voltov? Toto a mnohé ďalšie otázky sme si kládli tento rok na krajskej súťažie LEŠKA (lieč, rieš, športuj) kde si 41 škôl z košického kraja zmerali svoje sily. Každoročne, aj tento rok sa na súpisku dostalo aj naše gymnázium v zostave: Viki Lišuchová, Kiko Hudák a Július Kozma.

Dejiskom tejto súťaže bola športová hala SOŠ na Ostrovského ulici v Košiciach, ako aj predošlé roky. Súťaž pozostávala z troch súťažných a šiestich „bonusových“ stanovíšť, počnúc od spoločenských tancov, cez akademickú debatu, biológiu až po tradičnú sebaobranu. Súťažné stanovištia, ktoré tvorili najpodstatnejšiu časť celkového vyhodnotenie boli:

• Prekážková dráha
• Vedomostný kvíz
• Modelová situácia z prvej pomoci

Prekážková dráha – ako si (ne)vylomiť členok hneď ráno

Práve týmto stanovišťom sme začínali náš deň, narozdiel od minulého roku, kedy sme naopak týmto behom náš deň ukončovali. Úloha zdanlivo jednoduchá: prebehnúť prekážkovú dráhu, ktorá funguje štafetovým systémom (prvý člen tímu dobehne do cieľa a následne štartuje druhý) za čo najkratší čas.

Ako to ale z názvu vyplýva, táto dráha je plná prekážok (viď: „prekážková dráha“), ktoré ju robia podstatne náročnejšou. Prvý je slalom: ideálne v bežeckých topánkach šmýkajúcich sa po lesklom povrchu halovej podlahy.

Po slalome nasleduje „prerúčkovanie cez rebrík“ pričom rebrík je ale položený na zemi a cieľom je v klikovej pozícií prerúčkovať až na koniec (viď foto). Po úspešnom prerúčkovaní bežcov čakal skok do diaľky a následne 3 po sebe nasledujúce kotrmelce, ktorých cieľ bolo zamotať s rovnováhou. Práve rovnováha je najpodstatnejšia súčasť najnáročnejšej časti dráhy: obrátená lavička.

Za úspešný pokus sa považuje ak bežec vezme medicinbal a prejde po obrátenej lavičke (úzka strana nahor) bez toho, aby zostúpil či stratil rovnováhu. Následne medicinbal položí na vyznačené miesto a proces opakuje aj druhý raz. Znie to jednoducho? Športovkyni z Košíc sa podarilo si podvrtnúť nohu pri tomto stanovišti a dobrovoľnícy zo SČK ju brali na pohotovosť…

Ako úplná čerešnička na torte po tejto členkolámacej lavičke nasledoval slalom cúvaním (znovu na príjemných šmykľavých parketách) a šprint až do cieľa, kde čakal nasledujúci bežec. Náš celkový čas bol niečo okolo 2 minút a jednej sekundy pre všetkých troch bežcov dohromady.

Si prvý, ktorý sa so mnou porozprával

Modelová situácia a následné poskytovanie prvej pomoci „in medias res“ nie je nijakou novinkou. Každoročne tvorí podstatnú časť tejto súťaže, natoľko podstatnú, že je dokonca vyhodnocovaná aj nezávisle (teda prvé tri miesta v prvej pomoci). V našom tíme sa zíšlo „predsedníctvo“ mládeže miestneho spolku SČK v zostave Kristián – predseda a ja (Julo) – podpredseda mládeže.

Systém modelovej „situačky“ nie je nijaká novinka, nakoľko najdôveryhodnejšie reprezentuje celkový zmätok a paniku ktorá často vzniká pri úrazoch a iných život ohrozujúcich stavoch. Tím záchrancov je väčšinou svedkom len krátkej ukážky čo sa „akože“ stalo (niekedy je to bez akejkoľvek ukážky) a ich úlohou je poskytnúť rozšírenú prvú pomoc spolu s druhotnými vyšetreniami.

Vchádzame teda do tmavej miestnosti, vyzerá to ako sklad TŠV. Pri stene sedí slečna, 15 rokov, v ruke drží kábel „vyčnievajúci“ zo steny, ktorý sa pred našimi očami rozhodla prestrihnúť. Zásah el. prúdom v takomto prípade môže mať veľmi vážne následky a je potrebné konať ihneď, no nie na úkor svojho bezpečia: prvý krok je teda vypnúť poistky.

Pacientka sa na zemi zvíja od bolesti alebo od smiechu, to je ťažké povedať. Vyplýva z toho, že dýcha a (ako tak) je pri vedomí. Po lepšom prehliadnutí okolia vidno prázdne fľaše od vodky a vec začína dávať zmysel. začínam ju vyšetrovať a nemožno mi nevidieť popáleninu na jej ľavej ruke – v ktorej držala nožnice. Ranu ošetrím a pokračujem vo vyšetrovaní ďalej.

Ako sa voláš? Pamätáš si čo sa stalo? Kde ťa to bolí? Koľkatku ste oslavovali? Koľko si toho vypila? Zneli niektoré z mojich otázok. Na máločo bola schpná (alebo ochotná) odpovedať, pričom sa stále nepokojne zvíjala na zemi. Vysvitlo, že popáleninu má aj na nohe, tak aj tú som jej ošetril a prikryl ju fóliou (protišokové opatrenia). Zistenia hlásim Kristiánovi, ktorý komunikuje s KOS (krajské operačné stredisko), ľudovo povedané „volá so záchrankou“.

Kým som sa ja staral o túto moju maródku, kolega riešil ešte podnapitejšieho chalana neschopného akejkoľvek komunikácie s odreninou hlavy a kolegyňa Viki zas komunikovala s jedinou svedkyňou, ktorá bola v tomto čase na meiste a čuduj sa svete – nič sa jej nestalo. Len sa ticho prizerala na všetko z rohu miestnosti a na celom slede udalostí sa smiala. S fľašou vodky v ruke (smaozrejme…).

Ako si tak čakáme, čas si krátim pokusom o komunikáciu: „kus ste to prehnali, čo? Ktorý z vás oslavuje, komu blahoželať? Keď vyzdravieš, pôjdeme to osláviť spolu, čo ty na to?“ pri poslednej otázke sa stalo prvý raz, že prestala hrať svoju rolu a rozosmiala sa. Keď som videl, že sa to dá (zatiaľ pri každom figurantovi na každej súťaži sa mi to podarilo) tak som cielene začal humorizovať.

„mmmmh… fľa…šššu!“ povedala a ukázala na polovypitý destilát. „Už ti ju aj nesiem. Štamperlíky máte kde?“ vychrlil som zo seba sarkasticky, snažiac sa nevybuchnúť smiechom, no keď som videl, že o rovnakú vec sa snaží okrem figurantky aj rozhodkyňa, celá miestnosť vybuchla smiechom. „Dobrá práca, myslím že to bude stačiť“ zahlásil vrchný rozhodca a situačka sa ukončila.

Kým si rozhodcovia zbierali myšlienky a figuranti sa chystali na ďalšie dejstvo pre nasledujúcu skupinu, „moja maródka“ za mnou prišla so slovami „Ďakujem, že si sa so mnou rozprával. Zatiaľ si bol prvý, ostatní sa na mne iba smiali…“

8 000 alebo 6 700?

Poslednou našou súťažnou disciplínou bol kvíz o KSK, školských parlamentoch a prvej pomoci. Otázky najmä čo sa týka geografie KSK nás miestami šokovali, napríklad celková rozloha kraja, percentuálny pomer obyvateľov žijúcich na dedine v porovnaní s mestom či chytáky v názvoch miest.

Toto sú jediné 3 body ktoré sme na tomto stanovišti stratili, otázky o zákonoch a predpisoch pre školské parlamenty a ohľadom prvej pomoci sme mali (ako inak) bez chyby.

Ako sa vyrovnať s výhrou

Čakanie na vyhodnotenie sme si spríjemnili bonusovými úlohami za ktoré sa dali získavať bonusové body. Keď však prišiel rad na vyhodnotenie, v napätí sme očakávali výsledný verdikt, a bolo sa na čo tešiť: už druhý rok po sebe sa nám podarilo obhájiť titul „najlepšie podaná prvá pomoc“. V celkovom rebríčku sa nám tento rok umiestniť nepodarilo.