Keďže mám toho teraz pred maturitami veľa, vravím si: „Prečo nenapísať niečo pre budúce generácie?“ Fascikel s maturitnými témami na mňa pozerá zo stola… úprimne… aj reklama na kosačky v telke je teraz zaujímavejšia.
Ale nie, teraz vážne. Snažím sa poctivo sa učiť, spraviť si harmonogram (ako-tak ho dodržať), všetko si aspoň prečítať. Sme na tom všetci nejako podobne. Popravde, teraz, dva týždne pred maturami sme na tom tak (teda aspoň ja), že ak predo mnou niekto vysloví ešte raz to slovo… (viete, ktoré…), tak prisahám, že ho asi uhryznem! Fakt… nech sa hocako pripravujete, je toho veľa. Ak sa chcete pripraviť poctivo, neostane vám veľa času pre seba…, ak chcete voľný čas, všetko na sto percent určite nestihnete.

Dnes som sa však trochu pozastavila. Po klasickej dvojhodinovej ceste autobusom domov som vystúpila úplne frustrovaná. Stretla som spolužiaka zo základnej školy, takmer rok som ho nezbadala. Vraj je celý týždeň na intráku v Košiciach… Chvíľu sme sa rozprávali, kým som čakala na prestup do druhého autobusu (vivat dopravný podnik, vďaka ktorému sa pri prestupe na najbližší spoj trištvrte hodiny čaká!) a došlo mi, že všetko má svoj čas a príde v správnej chvíli. Stihli by sme prebrať aj zmysel života a vynájsť pár prelomových teórií, no úplne mi stačila ľahká téma, ktorú sme zvolili. Hovorili sme o predsavzatiach, ktoré sme si dávali v deviatom ročníku,… ako sme sa báli ísť na strednú školu (hoci sme sa nemohli dočkať opustenia tej základnej), že sme mali sny, túžby… malé, ale ak osud chce, zruší vám aj tie. Lenže nechcel. Cestovali sme, našli sme si nových priateľov, dokonca sme sa dostali až do maturitného ročníka bez vážnejšej ujmy! Dospeli sme. Nie úplne, ale viete ako. Zmenili sme sa nebadateľne počas procesu obáv zo zmeny.

A tak, aspoň ja si myslím, že všetko príde, kedy má a všetko má svoj čas. Je zbytočné báť sa niečoho, čomu sa nemôžeme vyhnúť. A keďže sme gympláci, matury predsa zvládneme 🙂 Len ten osud trochu nakopnime…

Takže dovidenia, odchádzam sa učiť…
(Ale možno sa ešte najprv pôjdem naobedovať. A umyjem okná. V celom byte. Aj u susedov…)