Fajn, keďže to už mám celé za sebou a o týždeň odchádzam na intrák, rada sa s vami podelím o pár krokov, ktoré bezvýhradne predchádzajú výberu správnej vysokej školy ak už teda máte predstavu, akým smerom sa chcete vybrať…prípadne, prijali vás na viac škôl a čo teraz?
1. Nechaj si všetko na poslednú chvíľu.
2. Uvar si veľa kávy a koncom januára začni okolo polnoci zháňať bližsie informácie o školách, kam si si poslal prihlášku. Čítať viac
(alebo Osem dôvodov, prečo si prečítať Janu Eyrovú)
Jane Eyre, 2011
Prednedávnom som čítala moderné prepracovanie Jany Eyrovej, v ktorej z pána Rochestra spravila autorka, April Lindnerová, rockovú hviezdu menom Nico, ktorá žije v obrovskej vile s bazénom. Priznám sa, je to naozaj skvelé dielo pre moderné dievčatá, ktoré snívajú o romanci s celebritou (so šťastným koncom) a len ťažko sa stotožňujú s prudérnou Janou devätnásteho storočia.
Pre mňa ale srdcovou záležitosťou ostáva dielo Charlotty Brontëovej. Nemám problém priznať, že som knihu dostala pred piatimi rokmi a odvtedy ju čítam permanentne už asi deviaty raz.
Preberme si teda veci, ktoré nás naučila Jana Eyrová: Čítať viac
Keďže mám toho teraz pred maturitami veľa, 
vravím si: „Prečo nenapísať niečo pre budúce generácie?“ Fascikel s maturitnými témami na mňa pozerá zo stola… úprimne… aj reklama na kosačky v telke je teraz zaujímavejšia.
Ale nie, teraz vážne. Snažím sa poctivo sa učiť, spraviť si harmonogram (ako-tak ho dodržať), všetko si aspoň prečítať. Sme na tom všetci nejako podobne. Popravde, teraz, dva týždne pred maturami sme na tom tak (teda aspoň ja), že ak predo mnou niekto vysloví ešte raz to slovo… (viete, ktoré…), tak prisahám, že ho asi uhryznem! Fakt… nech sa hocako pripravujete, je toho veľa. Ak sa chcete pripraviť poctivo, neostane vám veľa času pre seba…, ak chcete voľný čas, všetko na sto percent určite nestihnete. Čítať viac
Naša redaktorka a naša Heuréka pri vyhodnocovaní Heuréky Mgr. Lukášom Dikom, riaditeľom Sekcie spravodajstva, športu a publicistiky RTVS / foto: Maroš Dovec
Naša redaktorka s druhým porotcom, Mgr. Patrikom Hermanom, redaktorom TV Markíza. / foto: Maroš Dovec
V piatok, 17. apríla, smerovali kroky novinársky založených študentov stredných a vysokých škôl do Zvolena na Štúrovo pero, kde skúsení žurnalisti a spisovatelia hodnotili po obsahovej i formálnej stránke ich časopisy aj novinárske príspevky. Do súťaže sa tento rok prihlásilo 94 stredoškolských časopisov. Našu Heuréku pod vedením pána profesora Koháriho reprezentovali Maroš Dovec – za grafiku, foto a webovú podobu Heuréky a ja, Stella Ondrejčiková – vystrašená redaktorka Heuréky.
„Stelli, dúfam, že sleduješ predstavenie. Dohodli sme sa s dievčatami, že ho budeš do Heuréky hodnotiť ty,“ povedala mi spolužiačka. Otrávene som zdvihla oči od displeja mobilu a prebodla ju pohľadom. Prečo mám písať recenziu práve ja?!
Skutočne sa mi nechcelo písať ako sme sa v stredu, 25. marca o 10:30, zišli v hojnom počte, aby sme si v športovej hale vychutnali predstavenie, ktoré bolo o…
O čom? Mám písať recenziu o niečom, o čom nič neviem? Alebo sucho poznamenať, že nám veľa dalo, bolo úžasné, bavili sme sa a radi si to kedykoľvek zopakujeme? Chcela som sa opýtať prísediacich na ich názor, no všetci naokolo boli ako malí avatari – v tvári modrí od žiary displeja, pretože si prezerali, kto čo zdieľa. Situácia v radoch pod nami tiež nebola iná. Predstavenie spôsobilo trochu rozruchu akurát vtedy, keď sa spustila čudná hudba, ktorá zvláštne pripomínala upútavky na mydlo v rumunských televíziách, a predstavitelia, ktorí bezcieľne začali pobehovať medzi kulisami…
Musím priznať, že môj postoj k tejto knihe sprvu nebol najpozitívnejší. Stavala som sa k nej značne skepticky. Tematika vojny ma nikdy príliš nezaujímala, skôr som sa jej stránila, pretože vojny som vždy považovala za mrhanie ľudskými životmi. Avšak už po prečítaní niekoľkých riadkov som si uvedomila, že s autorom tejto knihy, E. M. Remarquom, zdieľam rovnaké názory a staviam sa k tejto tematike rovnako ako on.
Zaujal ma spôsob, akým hneď v úvode autor opisuje prostredie. Prihovára sa nám prostredníctvom hlavného hrdinu, ktorým je chlapec približne rovnakého veku, v akom sme teraz aj my sami. Stačí, keď si človek len trochu predstaví ich situáciu, vcíti sa do ich kože, zžije sa s príbehom chlapcov, ktorí museli zrazu dospieť. Potom už nie je ťažké vžiť sa do ich pocitov. Čítať viac