Na UPJŠ môžete na vypracovanie zadaní využiť AI
Vďaka dobrým vzťahom nášho Gymnázia P. J. Šafárika k nám zamierili prednášať profesori z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, konkrétne z prírodovednej fakulty. Keďže sme mali chvíľku čas tak ja a môj kolega z redakčnej rady, Julo, sme si dovolili jedného prednášajúceho vyspovedať. Toto nám povedal:
Ako sa Univerzita Pavla Jozefa Šafárika vysporiadala s príchodom umelej inteligencie?
- Je to výzva. Snažíme sa zaviesť rôzne smernice a študijné poriadky, pomocou ktorých sa chceme dostať k tomu, že bude pre študentov úplne legálne a v poriadku používať AI na vypracovanie určitých zadaní v rámci výučby, ale musím povedať, že sme sa s tým ešte úplne nevysporiadali, keďže tento proces stále prebieha. Chceme aby sa AI pri výučbe používalo a chceme jej využitie aj vyučovať, lebo je to budúcnosť.
Ako to je s medzinárodnými spoluprácami na UPJŠ, ako táto spolupráca vyzerá?
- Odpoveď na túto otázku je širšia, keďže môžem rozprávať najmä o prírodovedeckej fakulte, ale naša univerzita má až 5 fakúlt. Konkrétny príklad “zo života“ je, že sa vedci stretávajú spolu na medzinárodných konferenciách, kde navzájom prezentujú svoje práce, nadväzujú kontakty, z ktorých následne vznikajú spolupráce. Ak takáto spolupráca funguje, môže sa žiadať o rôzne granty, ktoré umožňujú týmto spoluprácam aj naďalej fungovať a uskutočňovať výskum.
Vedeli by ste zhodnotiť alebo porovnať záujem o štúdium na UPJŠ za predošlých 5 rokov a teraz? Klesá záujem, narastá, alebo je konštantný?
- Môžem povedať, že narastá, ale nie príliš výrazným spôsobom. Snažíme sa študentov získavať na UPJŠ aj cez sociálne siete a rôzne marketingové agentúry, ale neviem povedať, či je zvyšujúci sa záujem o štúdium u nás vďaka kampaniam, alebo vďaka záujmu o prírodné vedy. Máme nárast záujmu o 10-15%, ale cítime deficit kvalitných ľudí, z ktorých časť odchádza študovať do zahraničia.
Aké ocenenia, ktoré študenti z PF (prírodovedecká fakulta) získali, považujete za najväčšie?
- Tento rok bol pre ocenenia na našej fakulte veľmi plodný. Napríklad náš pán profesor fyziky kondenzovaných látok, ktorý sa o. i. venuje nanomateriálom a magnetizmu, získal ocenenie Vedec roka. Ďalšia kolegyňa získala titul vedec roka v kategórií do 35 rokov, pričom sa venuje aj vývoju batérií, ale aj bio degradovateľných materiálov. Teraz akurát bola odovzdaná Cena pre vedu a techniku RNDr. Radke Gorejovej PhD., ktorá sa venuje u nás rôznym biomateriálom a náhradám tkanív.
Prečo si myslíte, že hoax o plochej zemi vznikol a čo by ste odkázali ľuďom, ktorí sú jeho zástancom?
- Ja sa sám divím, že to treba dnes ešte dokazovať, ale myslím si, že niektorí títo ľudia tvrdia čo tvrdia len preto, aby boli proti niečomu, čo im momentálne nevyhovuje. Nevnímal by som to, že neakceptujú nejaké vedecké poznanie, a odkázal by som im len toľko, aby otvorili svoje mysle faktom, ktoré sme nazhromaždili za tisíce rokov. Ak by neveril staroveký Grék, asi by som to pochopil, ale už vtedy Eratosthenes dokázal, pod akým uhlom sa zemeguľa zakrivuje. Ak by sme aj pochybovali, že snímky z vesmíru sú fotomontáž, existuje ich toľko, že by nebolo možné všetky upraviť. Jednoduchý príklad, ktorý môžeme použiť je aj loď, ktorá sa v diaľke nezmenšuje, ale stráca sa za horizontom.