Archív autora: Sebastian Turek

Kto sa zas nudí?

Hlúposť a nevedomosť, niektorých našich činov môže niekedy vystreliť až do astronomických výšok. Výnimkou nie je ani utorok 7.5.2024, kedy sa nejaký anonym nudil a hral sa, no nevedel čo všetko mohol spôsobiť. Do škôl po celom Slovensku od rána chodili výhražné e-maily s hlavným bodom, že sa v škole nachádza bomba. Naša škola bola následne o 12:15 evakuovaà. Žiaci utekali po piatej hodime domov, našťastie väčšina bez strachu, pretože sme si boli na 100% istí, že to nie je pravda.

Na tento nepríjemný zážitok som sa opýtal aj dotknutých. Julo: “Som rád, že sa škola zachovala zodpovedne a, že sa nás rozhodla evakuovať.” Samo:”Bol to najprv úplne normálny deň a keď som sa dozvedel, že na ostatných školách bola bomba, tak som dúfal, že aj nás pustia domov. Keď prišla správa na EduPage tak som sa potešil, že ideme domov, a rýchlym krokom som šiel na obed.”

Sme určite šťastní, že sa nikomu nič nestalo a veríme, že sa už nič podobné a stresujúce nestane.

Nebojte sa, nezhoreli sme!

Prijímačky, pre niekoho stresujúce, pre niekoho hračka. Keďže ja a moji spolužiaci ich už (našťastie) máme dávno za sebou, tak dnes (keď sa konali na našej škole), my sme boli v rámci voľna od učenia opekať na rožňavskej zelenej terase.

Šéfkuchár som bol ja a môj spolužiak Kiko. Založili sme si oheň v ohnisku a začali sme brúsiť hroty konárikov, aby sa na ne dali fajne napichnúť chutné špekačky. Avšak pri špekačkách to nezostalo a my dvaja sme sa dohodli, že si donesieme aj poriadne a chutné kuracie mäsko, ktorým sa nikdy nič nepokazí.

Čítať viac

Ladislav Štúr

Je ráno. Ako si tak znudene čakáme na vlak na stanici, ktorý už akosi zvykom na našom gemerskom ťahu Slovenskom tradične mešká, konečne príde korenie, ktoré nám túto nudu na chvíľu odstráni. Pani, ktorá ma už len svojím šarmom a komunikáciou pri okienku s lístkami ohúrila natoľko, že som sa s ňou vôbec nechcel dať do reči. Nechcem povedať, že by bola zlá, no poznáte to – keď niečo nemá konca kraja a neviete ako z toho vykľučkovať… Čo čert nechcel, tetka ide oproti mne a ja si v hlave hovorím: „Len nech ide ďalej bez komunikácie so mnou“. No ako naschvál. Zastala pri mne. Prehltol som. Nevedel som, aký typ rozhovoru mám očakávať. Všetko bolo v poriadku až kým tetka nezačala riešiť moje nahodenie v obleku a moju prípadnú svadbu v blízkej dobe. Tetuška, neopúšťajúc sa svojského humoru, púšťa ďalšie zvedavé otázky ako DJ na diskotéke.

Čítať viac

Ukážeme, čo v nás je!

Od rána nám svieti slniečko a my, teda redaktorský tím časopisu Heuréka na Gymnáziu P.J. Šafárika sa poberáme vlakom do Zvolena (vlak samozrejme meškal ako sme na Gemeri zvyknutí) na Štúrovo pero, ktoré je zamerané práve na školské časopisy a novinárske príspevky študentov.

Už na stanici v Rožňave máme prvý zážitok – stretávame  staršiu,  ale zato veľmi energickú paniu, s ktorou sme hodili krátku a zaujímavú reč (viac v drobničke Ladislav Štúr).

Čítať viac

Môj look na našu školu

Moje meno je Sebi, som študentom nášho gymnázia už druhý rok. Niekedy mám pocit, že čas na našej škole je niekoľkonásobne rýchlejší oproti času, ktorý venujem voľnočasovým aktivitám. Za mňa môžem povedať, že som si určite vybral veľmi dobre.

Zažívam tu plno zábavných, vtipných a veselých chvíl vďaka užasnému kolektívu študentov a priateľov. Určite musím pochváliť aj voľnočasové aktivity či krúžky, ktorých je na výber nespočetne podobne ako rôznych projektov. Páči sa mi, že naša škola dokáže študentom otvoriť dvere do veľkého sveta vďaka podpore a motivácii študentov učiť sa a zlepovať sa v tom, čo im ide. Príkladom som aj ja, pretože mňa baví slovenčina a chcel by som študovať žurnalistiku, a tak sú pre mňa novinársko-redaktorské snahy pána profesora Koháriho ako stvorené (pokiaľ máš aj ty rád/rada slovenčinu, určite sa k redakcii Heuréky pridaj).

Čítať viac

Februárom skončil rok

Vedeli ste, že február bo kedysi posledným mesiacom v roku? Viete, prečo si každé štyri roky k februáru pripíšeme jeden “bonusový” deň tak ako dnes?

Na to, aby sme na tieto otázky získali odpoveď, potrebujeme zájsť až do starovekého Ríma. Rímski vládcovia zaviedli reformu kalendára, ktorá pridala jeden deň väčšine mesiacov v roku, no február také šťastie nemal. Odpoveď na otázku „prečo máme priestupný rok?” znie tak, že je to z dôvodu, aby sa kalendár udržal v súlade so slnečným cyklom a zabezpečuje, že ročné obdobia sa držia v približne správnom mieste v kalendári. Kalendár, aký ho poznáme dnes, sa začal formovať až v roku 713 pred našim letopočtom, dovtedy sa rok začínal v marci a končil v decembri.

Čítať viac
1 2 3