Interview s Dianou Lehockou, spolužiačkou

Prečo si si vybrala práve Spojené štáty na študijný pobyt?

Zažiť si ten pravý tínedžerský život v Amerike ma lákalo už dlhé roky. Už od mala, keď som pozerala filmy z amerického prostredia, predstavovala som si, aké by to bolo zažiť si taký život na vlastnej koži. Ísť s kamarátmi po škole na futbalový zápas, zažiť populárny prom alebo vyhodiť do vzduchu moju graduation čiapku pri slávnostnom ukončení strednej školy. O programe FLEX som sa dozvedela od mojej staršej sestry, ktorá bola vybraná na štúdium do Ameriky v roku 2019 a inšpirovala ma prihlásiť sa na tento program tiež. Po jej návrate som videla, ako veľmi jej rok v zahraničí pomohol osamostatniť sa a posunúť sa v živote. Taktiež som sa chcela mojím štúdiom v Amerike zdokonaliť v angličtine, pretože si myslím, že plynulá angličtina mi bude v živote veľmi potrebná.

Na akej škole si študovala a čo si tam študovala?

V Amerike študujem na strednej škole s názvom Southeast Polk High School v štáte Iowa. Táto škola sa veľmi líši od mojej školy v Rožňave, najmä veľkosťou, pretože túto školu navštevuje až okolo 2 300 študentov. Vďaka tomu je ponuka predmetov aj mimoškolských aktivít omnoho širšia. Som v poslednom ročníku teda – senior a na konci roka budem mať možnosť zažiť americké promócie, ktoré tu volajú graduation. Mám tu predmety, ktoré poznám aj zo Slovenska, ako napríklad matematiku, dejepis, telesnú výchovu alebo biológiu, ale zároveň mám možnosť si vyskúšať aj úplne iné predmety, ktoré by som doma nemala možnosť študovať. Napríklad grafický dizajn, fotografovanie, interiérový dizajn alebo dramatické umenie. 

Ako vyzeral tvoj typický deň počas pobytu?

Môj typický deň vyzeral väčšinou tak, že ráno som sa prichystala a potom ma moja hostiteľská sestra odviezla do školy. Škola nám začínala o 8:15, ale v stredu až o 9:35, čo bolo super, lebo sme si mohli dlhšie pospať. V škole som mala štyri predmety, ktoré trvali 90 minút a striedali sa každý druhý deň. Okolo 12 sme mali stále dlhšiu prestávku na obed a každý deň som tam mala “study hall”, kde sme mali priestor na učenie sa, robenie domácich úloh alebo čas na doučovanie. Škola mi končila o 14:45 a po škole som mala buď tréningy tenisu alebo som trávila čas s kamarátmi – chodili sme sa najesť, nakupovať do nákupného centra, občas sme išli do kina, niekedy sme sa len vozili autom a počúvali pesničky alebo sme chodili hrať golf. Večeru sme mali každý deň spolu s mojou hostiteľskou rodinou, niekedy nám môj hostiteľský ocko niečo uvaril alebo sme si išli niekam sadnúť. Cez víkend sme mali stále nabitý program, veľa sme chodili na rôzne výlety, navštevovali sme starých rodičov v Minnesote, ale niekedy sme len oddychovali doma a trávili spolu čas.

Čím sa americký školský systém líšil od toho nášho?

Počas môjho štúdia v Amerike som si všimla viacero rozdielov medzi americkým a slovenským školským systémom. Americká stredná škola nie je zameraná na jeden konkrétny odbor, žiaci majú možnosť študovať rôzne predmety z rôznych oblastí, ako sú vedy, umenie, technológie, spoločenské vedy či cudzie jazyky, a tak si sami postupne formujú svoj študijný smer podľa záujmov. V amerických školách si študenti môžu vo väčšej miere vyberať predmety podľa svojich záujmov a budúcich plánov, čo im umožňuje sústrediť sa na to, čo ich naozaj baví. Hodiny boli často zamerané na praktické uplatnenie vedomostí. Robili sme množstvo projektov, prezentácií a tímovej práce, čo podporovalo kreativitu a spoluprácu. Na rozdiel od slovenského systému, kde sa kladie dôraz na teóriu a pamäťové učenie, americkí učitelia uprednostňovali diskusie a samostatné myslenie. Tiež ma prekvapil menej formálny a priateľský prístup pedagógov, ktorí sa snažili byť študentom oporou, nie autoritou. V USA sa používa písmenkové hodnotenie (A, B, C, D, F), často spolu s percentami a tzv. GPA (Grade Point Average). V Amerike ma prekvapila silná školská komunita – škola tu nie je len o učení, ale aj o spoločenskom živote, kluboch a športoch. Po vyučovaní sa často konajú tréningy, skúšky divadelných hier alebo stretnutia klubov. V americkej škole som naozaj cítila školského ducha. V deň, keď bol futbalový zápas sa celá škola obliekla do farieb školy a podporovali sme školský futbalový tím. Bol to nezabudnuteľný zážitok.

Ako ťa prijali domáci študenti a profesori?

Domáci študenti ma prijali naozaj super, boli veľmi milí a priateľskí. Už v prvých dňoch sa so mnou veľa ľudí rozprávalo a pýtali sa ma, odkiaľ som. Boli zvedaví na Slovensko, pretože väčšina z nich o mojej krajine nikdy predtým nepočula. Pýtali sa, aký máme jazyk, čo jeme, aké máme sviatky a aké je tam počasie. Niektorí si dokonca vyhľadali Slovensko na mape, čo ma veľmi potešilo. Učitelia boli takisto veľmi milí a chápaví, najmä keď som niečomu nerozumela hneď. Podporovali ma a boli radi, že majú vo svojej triede niekoho zo zahraničia. Vždy ma povzbudzovali, aby som sa zapájala do diskusií a aktivít. Cítila som sa vítaná a to mi veľmi pomohlo rýchlo si zvyknúť. Vďaka ich prístupu som si vytvorila veľa pekných priateľstiev a zážitkov.

Bývala si na internáte, v hostiteľskej rodine alebo inde? Ako si to vnímala?

Cez môj výmenný pobyt som bývala u mojej hostiteľskej rodiny, na ktorú som mala nesmierne šťastie. Mala som hostiteľského ocka Dana, hostiteľskú mamku Jean a moju hostiteľskú sestru Darah, ktorá je odo mňa staršia iba o rok. Od prvého dňa ma prijali ako člena rodiny a vďaka nim som sa v Amerike nikdy necítila sama. Hostiteľská rodina zohráva obrovskú úlohu v živote každého výmenného študenta – sú to ľudia, s ktorými tráviš najviac času, ktorí ťa podporujú, učia ťa o kultúre a sú tu pre teba, keď to najviac potrebuješ. Pre mňa boli oporou počas celého roka a vďaka nim som zažila nezabudnuteľné chvíle a vytvorila si druhý domov ďaleko od Slovenska.

Mala si nejaký kultúrny šok? Ak áno, v čom?

Áno, zažila som kultúrny šok, hlavne na začiatku môjho pobytu. Ľudia v Amerike sú oveľa priateľskejší než som bola zvyknutá. Často sa mi stávalo, že sa ma úplne neznámi ľudia na ulici spýtali, ako sa mám alebo mi pochválili oblečenie. Bolo to milé, ale zo začiatku pre mňa trochu zvláštne, lebo na Slovensku sa to až tak často nestáva. Ďalší šok pre mňa bol z klimatizácie, Američania ju používajú skoro stále a všade. Doma u mojej hosťovskej rodiny bola kvôli tomu často veľká zima, na čo som vôbec nebola zvyknutá. Tiež som si všimla, že porcie jedla sú tu omnoho väčšie a celkovo je v Amerike všetko také „extra veľké“ – domy, autá aj nákupné centrá. No a čo ma úplne prekvapilo, bolo to, že v štáte Iowa môžu tínedžeri šoférovať už od 15 rokov, čo mi prišlo veľmi skoro. Bolo to veľa nových vecí naraz, ale zároveň to všetko patrí k tejto skúsenosti, vďaka ktorej som sa naučila pozerať na svet inak.

Navštívila si aj iné miesta v USA? Ktoré ťa najviac zaujali?

Vďaka mojej hostiteľskej rodine som mala možnosť navštíviť veľa nových miest. Mojím najobľúbenejším miestom bol New York, ktorý sme navštívili v októbri. Bol to splnený sen. V zime sme sa vybrali na tropickú dovolenku do Mexika a na jarné prázdniny sme navštívili Disney World na Floride. Keďže veľmi rada cestujem a spoznávam nové miesta, každá z týchto ciest bola pre mňa nezabudnuteľným zážitkom.

Aký bol najväčší rozdiel v mentalite ľudí?

Najväčší rozdiel v mentalite medzi Američanmi a Slovákmi som si všimla v tom, akí sú Američania oveľa viac otvorenejší a pozitívnejší. Sú zvyknutí sa viac usmievať, rozprávať sa s cudzími ľuďmi a často si navzájom dávajú komplimenty, čo mi zo začiatku prišlo nezvyčajné, ale časom som si na to zvykla a začalo sa mi to páčiť. Na Slovensku sú ľudia viac rezervovaní, držia si odstup a trvá dlhšie, kým si k niekomu nájdeš cestu. V Amerike som mala pocit, že ľudia sa snažia byť milí a povzbudiví aj v bežných situáciách, a to ma naučilo viac si všímať, ako veľmi vie pozitívny prístup ovplyvniť deň niekoho iného.

Čo by si poradila iným študentom, ktorí zvažujú štúdium v USA?

Ak zvažujete štúdium v USA, určite do toho choďte – je to skúsenosť, ktorú nebudete ľutovať. Naučíte sa veľa o sebe, o svete aj o iných ľuďoch. Získate nových priateľov, zlepšíte si angličtinu a zažijete úplne inú kultúru. Budete musieť vyriešiť veci sami, čo vás naučí samostatnosti a sebadôvere. Tento rok vám dá spomienky a zážitky, na ktoré budete spomínať celý život. Je to naozaj ťažké opísať len slovami, takáto možnosť sa Vám už pravdepodobne nevyskytne v živote, a preto ju treba využiť. Výmenný rok nie je rok vo vašom živote, ale je to celý život v jednom roku.

Plánuješ sa do USA ešte niekedy vrátiť – na štúdium, prácu alebo cestovanie?

Áno, určite by som sa niekedy chcela vrátiť do USA. Rada by som navštívila svoju hostiteľskú rodinu, pretože sa stali veľkou súčasťou môjho života a veľmi mi prirástli k srdcu. Tiež by som chcela precestovať viac miest v Amerike, spoznať nové štáty a zažiť rôzne časti tejto krajiny. Možno by som v budúcnosti chcela v USA aj študovať, ale ešte presne neviem, čo ma čaká. Mám pred sebou veľa možností a nechávam si dvere otvorené. Tento výmenný rok mi ukázal, že človek nikdy nevie, kam ho život zavedie. Určite však viem, že USA bude mať v mojom srdci vždy špeciálne miesto. Rada by som sa tam aspoň na čas vrátila a znovu zažila tú atmosféru, ktorú som si tak obľúbila. Bolo by krásne vidieť známe tváre, vrátiť sa na miesta, ktoré som mala rada, a zároveň objaviť nové. Amerika mi dala veľa a viem, že sa tam ešte vrátim.