Autenticita

V stredu 15. 4. 2015 sme (študenti 2.a 3.ročníka a pani profesorka Kerekeš) opäť raz navštívili knižnicu Pavla Dobšinského v Rožňave s cieľom dozvedieť sa niečo nové. Cestou ostnate-427x600do podkrovia budovy knižnice, kde sa mala prednáška konať, sme všade na stenách mohli vidieť plagáty z rôznych koncentračných a pracovných táborov.
Pani riaditeľka knižnice nás privítala a potom nasledoval výklad o jednotlivých koncentračných táboroch. Pani Andrea Ševčovičová, ktorá celú prednášku viedla, nám odprezentovala pravdepodobne všetky koncentračné tábory aj pracovné tábory v Európe.

Fotografická výstava Ostnaté spomienky zachytáva miesta bývalých koncentračných a vyhladzovacích táborov, ktoré sa nachádzajú predovšetkým na území súčasného Poľska (Auschwitz, Birkenau, Majdanek, Treblinka, Chełmno, Sobibór, Bełżec, Gross-Rosen, Płaszow, Zasław) a v českom Terezíne.

Mňa osobne prekvapilo, že (ako sama povedala) namiesto chodenia v lete k moru navštevuje koncentračné tábory. Počas celej prezentácie používala len svoje materiály, fotky a nahrávky a vystupovala veľmi vážne a seriózne, čo si samozrejme daná problematika aj vyžadovala.
Každému muselo byť jasné, že u tejto panej nejde len o profesiu či prácu, ale o skutočné zanietenie v tom čo robí. Disponovala mnohými informáciami a pozná mnoho ľudí, ktorí v koncentračnom tábore boli. Musím povedať, že bolo naozaj smutné počúvať o osudoch ľudí, ktorí zbytočne umierali – či už zo zábavy nemeckých nacistov, pomaly a bolestivo na hlad a vyčerpanie – alebo rýchlo na udusenie plynom. Myslím si, že je našou povinnosťou poznať minulosť a poučiť za z nej, aby sa hrôzy spáchané na nevinných ľuďoch už nikdy v histórii ľudstva nezopakovali. Opísané podmienky na život, ktoré ľudia museli v táboroch prežiť, boli desivé. Dojemný bol aj odkaz jednej panej z okolia Popradu, ktorá prežila dva roky v Osvienčime, a hovorila o tom, aby sme si vážili všetko čo máme, boli šťastní, že máme čo jesť a aby sme nikoho neodsudzovali len preto, že je inej národnosti či vierovyznania. Potom už nasledovalo len krátke poďakovanie za našu pozornosť a náš návrat do školy.

Pridaj komentár