Archív autora: Samuel Barkász

Nič ma nezlomí


Knihu Nič ma nezlomí od David Gogginsa som si prečítal s veľkým záujmom, pretože opisuje silu človeka, ktorý si prešiel neuveriteľne ťažkými životnými skúškami. Ako napríklad to, že od útleho detstva bol týraný vlastným otcom alebo to, že bol obeťou šikany za svoju váhu. Zaujalo ma, ako autor dokázal ukázať odhodlanie a vytrvalosť aj v tých najhorších podmienkach. Dostal sa do NAVY SEALS, čo je povolanie, do ktorého sa je veľmi ťažké dostať kvôli fyzickej a mentálnej sile, ktorá je potrebná. Odbehol veľa maratónov a ultramaratónov, pri ktorých bolo tiež vidno jeho odhodlanie a mentálnu silu. Nakoniec zistil, že mu srdce pracuje iba na 75%. Toto zistil pri normálnom bežnom behu, keď nevládal a lapal po dychu. Počas čítania som sa veľakrát zamyslel nad tým, ako ľahko sa my, ľudia, vzdávame, táto kniha ma motivovala nevzdať sa hneď pri prvej prekážke a zisťovať svoje hranice či už mentálne alebo fyzické. Táto kniha mi dala úžasnú motiváciu robiť všetko, čo len vidím a vždy sa k nej vraciam ak strácam motiváciu a nemám vôľu do ničoho.
HODNOTENIE: 10/10

Kníhkupec z Kábulu

Autor Asne Seierstad v knihe opisuje vzťahy a konflikty v rodine Sultánovcov. Príbehy píše reportérka, ktorá strávila s rodinou dosť času, aby mohla napísať knihu plnú rôznych príbehov, pri ktorých sa človek môže zamyslieť nad tým, že aj keď si myslíme, že žijeme v krajine kde nemôžeme robiť nič alebo sme nejako obmedzovaní, sú na tom aj horšie ako napríklad Afganistan, kde sa naša kniha odohráva. Otec, hlava rodiny, vlastní kníkupectvo. Jeho syn mu pomáha v obchodoch, ktoré jeho otec vlastní. Otec sa počas deja vydáva na niekoľko pracovných ciest, počas ktorých sa jeho syn stáva hlavou rodiny a preberá úlohu monštra namiesto otca. V knihe je opísaná aj zakázaná láska susedinej dcéry, ktorá sa zamilovala do jedného muža. Aj keď je vydatá tak sa zamiluje do iného. Toto ide úplne proti zákonu a nakoniec je nájdená už mŕtva.

V krajine panuje silný patriarchát, ženy nemajú žiadne slovo a slúžia len na to aby porodili synov, upratovali a varili. Žena sa nikdy nemôže stať hlavou rodiny. Ženy, ktoré vyšli von museli nosiť burku, keď prišli domov, tak len vtedy si ich mohli dať dole, čo im vrátilo ich ukradnuté tváre skrývané pred mužmi. Ak sa ženám podarilo niečo napísať, tak písali o tom, že prosia Boha aby sa v ďaľšom živote narodili radšej ako kameň a nie ako žena, toto je tiež podľa mňa znak toho, že žena je veľmi nízko v hierarchii a nemá poriadne žiadne práva.

HODNOTENIE: 10/10