S 5-člennou družinou hnanou motiváciou objaviť krásy našej krajiny sme sa vydali zdolať Kráľovu hoľu (najnavštevovanejší vrch pohoria Nízke Tatry). Síce naše oblečenie naznačovalo, že nepôjde o náročnú turistiku, nebojácne sme si vybrali najťažší možný výstup, ktorého začiatok sa nachádza v dedine Telgárt.

Predpoveď počasia nám taktiež nepriala, no jasnomodrá obloha bez jediného mráčika nám naznačovala opak, a tak sme výstup s troma kilami bryndzových halušiek v ruksakoch odštartovali. Pri neustále sa zvyšujúcej nadmorskej výške však prišli aj prvé komplikácie v podobe častejších a čoraz dlhších prestávok. Dvom členom nebojácnej skupiny zabraňovala vo voľnom dýchaní aj alergia, zvyšným trom znižujúci sa obsah kyslíka.

Po dvoch tretinách výstupu sme objavili lúku pokrytú horským snehom, preto sme neváhali a postavili snehuliaka ako spomienku na zdolanú trasu. O polhodinku nato sme si už vyčerpaní ale šťastní pochutnávali na slovenskom národnom jedle usadení vo vyschnutej tráve a užívali si krásny výhľad vo výške 1946 metrov nad morom.

Verte či nie, boli to najlepšie bryndzové halušky v mojom živote (možno k tomu značne prispel aj fakt, že sme stúpali 4 hodiny vkuse), ale s výsledkom sme boli spokojní. Cesta dole sa niesla v povznesenom duchu, no do Telgártu sme dorazili nadmieru vyčerpaní (kto by po deväťhodinovej turistike nebol?)

Náš nasledujúci cieľ ostáva nejasný, no všetci sme sa zhodli na tom, že sa nevieme dočkať ďalšieho dobrodružstva.