(INTERVIEW)

V Heuréke sa venujeme nielen školským, ale aj regionálnym udalostiam. V januári sa v Rožňave v spolupráci so Slovenským zväzom ľadového hokeja uskutočnil nábor nových hokejistov do HKM 98 Rožňava a na rožňavské klzisko prišiel aj vĺčik Gooly. Mnohí rodičia pritom ani netušili, že v Rožňave funguje nejaký hokejový klub mládeže. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli zrealizovať interview s hlavným trénerom mladých hokejistov, ktorým je Ján Öszi. Rozhovor poskytol exkluzívne len pre náš časopis.

Tento rozhovor ani žiadna jeho časť nesmie byť zverejnená na inej internetovej stránke, možné sú len priame prepojenia (linky) na celý rozhovor v Heuréke. Web ocelnik.sk zverejnil úryvok z interview s naším súhlasom (propagàcia Heurèky).

Ktorú sezónu v poradí trénujete rožňavské deti?

No tak to je pätnásť… šestnásta sezóna, čo trénuje spolu s pánom Smoradom, s ním sme začínali, no on potom kvôli pracovným povinnostiam odišiel, ja si zasa prispôsobujem pracovný čas, aby som mohol byť s deťmi, čiže ide to na úkor mojej roboty. ja som podnikateľ, no a snažím sa robiť skoro ráno, aby som na tú tretiu tu bol.

Ako ste sa dostali k hokeju vy?

Máme veľkú tradíciu, veď v Československu práve v Gelnici prvýkrát hrali hokej.
Ja som hrával hokej za žiakov v Košiciach, lenže v tých rokoch, keď som začínal (1969/70) nebola ani v Košiciach ľadová plocha k dispozícii 7-8 mesiacov ako dnes, bola len letná príprava, aj kamaráti ma odhovárali, lebo viete, uprostred leta chodiť do Košíc kačáky, žabáky robiť, kým oni chodili na kúpalisko…

Prestali ste sa teda hokeju venovať?

Dal som sa na automobilový šport, najprv som jazdil na motocykloch, potom som prešiel na autá, ale asi po dvoch alebo troch sezónach v automobilovom športe som prišiel na to, že to je absolútny nezmysel, robil som to 17 rokov, ale veľmi som ľutoval potom, že s tým hokejom som prestal.

Vrátili ste sa aktívne k hokeju?

Hokej som stále hrával, najprv sme hrávali na kúpeľoch, potom sa urobila ľadová plocha na futbalovom ihrisku, boli porobené mantinely, a ešte sa hralo aj na baníckom učilišti pod vedením pána Tománka.

Ako ste sa však dostali k trénerstvu?

Urobil som si trénerský kurz a potom som sa už zaoberal s deťmi. Urobil som to z toho dôvodu, že deti vraj fajčia a pijú, no nikto im nevytvoril podmienky na to, aby mali čo robiť. Okrem toho, že Dušan Polák robil futbal a fungoval tu aj basketbal, ale to bolo stále málo. Takže som sa rozhodol, že svoje skúsenosti by som odovzdal deťom a do dnešného dňa sa snažím pre ne v tom zimnom období žiť. Pokúšal som sa aj o letné prípravy, bohužiaľ je to však tak, že nebol záujem – aj minulý rok sa tu stretnutí záujemcov o letnú prípravu zišli traja.

Objavil sa počas tých rokov niekto z vašich odchovancov, kto sa neskôr aktívne venoval hokeju?

Áno, mám dosť takých detí. Väčšinou sú vo VSŽ-tke, teda dnes v US-Steele (Adrian Palacko, Adrian Pipoly), dokonca jeden z mojich odchovancov je kapitánom svojho ročníka. Máme aj dievča v Košiciach, Dominika Klembalová. Potom v Amerike dnes napríklad chytá Luky (L. Fafrák), ktorý je tiež tu odchovaný. Mali sme tu dokonca aj jedno dievča, ktoré dnes hrá v USA (Dominika Takáčová) a najnovšie Števko (Zajac) tiež odišiel do USA. Takže áno, máme takých chlapcov, ktorí sa hokeju ďalej venujú a dosiahli aj nejaké výsledky aj z toho minima, čo tu dostanú, pretože tri mesiace, počas ktorých je k dispozícii ľadová plocha, je naozaj málo.

Ak vidíte, že to niekomu ide, odporúčate mu, aby išiel trénovať do nejakého mesta, kde majú ľad dlhšie ako v Rožňave?

Áno, dám im základy a potom sa ich snažím nasmerovať buď k Libovi do Čane, alebo priamo do Košíc, najnovšie napríklad Lucia Fafráková začína hrať už aj v Spišskej (Novej Vsi).

Ak chcú byť tí dnešní mladí rožňavskí hokejisti rovnako úspešní, čo by ste im odporúčali?
Vždycky každý jeden úspech športovca, to je úplne jedno v akom športe, závisí na rodičoch a na chlapcovi alebo dievčati, ktoré ten šport robiť chce. Najmä oni to musia chcieť. Vy ako tréner darmo budete chcieť, keď nielenže nemá vlohy, ale nemá ani žiadnu snahu sa to naučiť. A platí to aj opačne – darmo má dieťa vlohy aj snahu, keď ho nepodporí rodič. Takže všetko so všetkým súvisí.

Hokejové tréningy sú trikrát týždenne, počas prázdnin dokonca aj v dopoludňajších hodinách – ako sa vám darí zladiť to s tými pracovnými aj domácimi povinnosťami?

Keď je napríklad tréning a ja mám ísť v ten deň do Žiliny po materiál, tak ráno o štvrtej vyštartujem do Žiliny, aby som bol o druhej doma a o tretej na ľadovej ploche. A aj keď idem fúkať, pretože robím tepelnú izoláciu, tak stále sa snažím dohodnúť sa na skorší čas, alebo aj na večer, aby som to stihol. V skutočnosti tých 16 rokov v zimnom období podmieňujem svoju prácu hokeju. Aj rodina ma podporuje, manželka je za, dokonca sa teší z výsledkov, keď poviem, že ten chlapec je tam alebo tam.

Nemrzí vás potom, keď niekedy tí chlapci na tréning ani neprídu?

Áno, tu veľa rodičov znevažuje moju robotu tým, že chlapec len trošku zakašle a už nepríde na ľadovú plochu. V minulosti sme mali aj taký prípad, že prišli tu len dvaja či traja, hoci ja som si svoje povinnosti odložil. A popritom už sme tu mali chlapca, ktorý sa vďaka hokeju zbavil aj astmy.

Máte nejaké finančné ohodnotenie za svoju prácu?

My sme boli naozaj platení asi dve sezóny zo Skalice a potom ešte asi jednu sezónu nás platila ZŠ Pionierov ešte v korunách, za celú sezónu asi 800 korún. Ale nikdy v živote som to nerobil pre peniaze. Dokonca som neraz aj sponzoroval deti, niekomu chýbala hokejka, tak som mu ju kúpil, alebo také drobnosti z výstroja, neraz rôzne opravy robím – napríklad ešte aj dnes tu ostávam, aby som opravil jedny korčule a tamtú prilbu.

Z vašej rodiny sa niekto venuje hokeju?

Malý Filip, to je vnuk, on je viac taký rozumný typ, ešte uvidím čo vnučka, že čo s ňou bude.

Máte nejaký obľúbený hokejový klub alebo hráča?

Wayne Gretzky, to bol taký najväčší hráč a z tých československých Jágr je pre mňa nevysvetliteľný človek, ktorý dodnes oplýva takou energiou, že mladý človek sa môže skryť. Stále sa mi páčil ruský hokej a ruská hokejová škola, tá je výnimočná.

Sledujete dnešný hokej, je niečo, čo sa vám v ňom nepáči?

To, že si v ňom robia naschvál. Napríklad dlhé roky v reprezentácii nehral žiadny Košičan. A napríklad ma veľmi nemilo prekvapilo, keď zvolili p. Širokého do vedenia zväzu ľadového hokeja. A dnes – to, že sú tam mnohí pre peniaze a pre funkcie. Ten hokej bol vtedy dobrý, keď bol taký amatérsky. Keď odišli do roboty a po nej si išli zahrať a hrali so srdcom. Dnes robia pre peniaze – kde mi viacej platia, tam odídem, nie je to, žiaľ, už taká srdcová záležitosť.

Ďakujeme za rozhovor.

Informácie o fungovaní HK nájdete na: http://hkm98roznava-sk.webnode.sk/