Dňa 19.4.2016 sme sa zúčastnili zaujímavého divadla o Jánošíkovi v Spišskej Novej Vsi. Hneď ráno o 07:15 sme mali zraz na autobusovej zastávke SAD a čakali sme, kedy príde autobus. Autobusy boli pooznačované rôznymi  číslami. Náš autobus mal číslo 1. Keď sme do neho konečne nastúpili a každý si našiel miesto, vtedy sa začalo dobrodružstvo. Náš autobus vyštartoval ako prvý, ale predsa sme do Spišskej Novej Vsi dorazili poslední. Išli sme dlhou kľukatou cestou (Dobšinský kopec) a museli sme aspoň 4-krát zastaviť.

Niektorí žiaci museli ísť von, nadýchať sa, lebo im bolo zle. A tak sa začala cesta do divadla… Keď sme dorazili na miesto, uvideli sme oválnu budovu v tvare štvorca… To bolo divadlo.

Vošli sme dnu a hneď zo stien sa na nás pozerali tváre hercov, ktorí v tom divadle hrali a  hrajú. Pod nimi boli zábery zachytené z rôznych divadelných predstavení. Vošli sme do hľadiska, ktoré malo steny zdobené rôznymi pozlátenými ozdobami. Nad javiskom bol obraz hôr, ktorý znázorňoval krásu slovenskej prírody. Závesy aj opona boli tmavočervenej farby, až bordovej. Sadli sme si na stoličky, lenže kvôli  vysokým študentov vpredu sme nevideli nič. Tak nás museli posadiť inam. Už sme sa tešili, že nás posadia na balkón, no tam zavítala iná škola, a nás poslali do lóží. No čo, aj tam sa dobre sedelo…

Keď sa všetci usadili, ešte nás upozornili, aby sme si vypli mobilné telefóny, a že nie je povolené scénku zvukovo či obrazovo nahrávať. Potom už zhaslo svetlo a divadlo sa začalo… Bol to vtipný aj smutný príbeh o Jánošíkovi.

Spievali sa tam rôzne ľudové piesne, vlastne celé predstavenie bolo doplnené ľudovými tancami aj hudbou. V polovici príbehu sa konala krátka prestávka. Medzi lóžami sa chodilo ako po hoteli a často sa stalo, že si niekto splietol lóžu s inou. Potom predstavenie pokračovalo a pri konci som začula ako sa dve tety rozprávajú, že by sme mohli viac tlieskať. Tak dúfam, že ich náladu zlepšil náš nadšený dllllhokánsky potlesk (trval najmenej pol minúty). Neskôr sme sa zhromaždili pred divadlom a autobusom sme cestovali do nákupného centra. Bolo v ňom mnoho obchodov, ale to, čo nás asi najviac zaujalo, bolo 5D kino a horor, na ktorý sa niektorí boli pozrieť aj trikrát.

O 13:30 sme mali zraz na začiatku obchodného centra. Nasadli sme do autobusu a cestovali sme domov. Bol to naozaj krásny deň a určite naň budeme dlho spomínať.