Všetci ste si už iste všimli, že sa k nám zas po roku vrátila jeseň. Rozhodla som sa teda opísať vám ten nádherný pocit, ktorý prežívam, keď nechám myšlienky voľne plynúť a jesenná príroda sa stane na pár chvíľ mojou súčasťou…

Krásne jesenné ráno. Farebné listy na stromoch veselo šuchocú, ideálny deň na prechádzku. Kráčam do kopca. Tu vyššie sa vietor chváli väčšou silou. Tlačí ma do chrbta a poháňa vpred, akoby mi ukazoval cestu, akoby ma chcel unášať vo svojom náručí a ukázať mi farebný svet z oblohy.

Keď sa konečne dostanem až na vrchol kopca, zdá sa mi, že všetky moje problémy sa kdesi stratili. Zavriem oči a vnímam všetko naokolo. Škrek vrán v povetrí, listy, ktoré ma pred dopadom na zem hladia po tvári, sviežu vôňu vzduchu i posledné teplé slnečné lúče či jemný dotyk vetra hrajúceho sa v mojich vlasoch. Nerobím nič, iba stojím, vnímam a cítim slobodu. Áno slobodu, moja duša je slobodná a zbavená ťažoby starostí každodenného života, viac nie je väzňom môjho tela. Jesenná príroda dovoľuje mojej mysli zbaviť sa stresu. Mám pocit, že všetko je nádherné a všetko trápenie odletelo spolu s lastovičkami do teplých krajín.

Plná optimizmu a radosti zo života sa rozbehnem domov. Ibaže tu, v dedine je všetko akési iné. Ľudia sa neradujú z farieb a úrody jesene. Iba nadávajú na zimu, veľa práce a kadečo iné. Srdce mi zaplaví náhla vlna ľútosti nad všetkými, ktorí sa netešia zo života a jeho krás. A čo vy? Ak ste zavalení kopou povinností a problémov, neváhajte a dovoľte jesennej prírode očistiť vašu myseľ a navrátiť vám tak stratenú životnú silu.