Bis vincit qui se vincit in victoria – to sú slová rímskeho autora Publilia Syra. (Dvakrát zvíťazí ten, kto v čase víťazstva vyhrá sám nad sebou. )

Vyhrať sám nad sebou- v tomto duchu bol vytvorený program DofE (Duke of Edinburgh)- medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu. Tento program založil v roku 1956 manžel britskej kráľovnej Alžbety II. princ Philip (vojvoda z Edinburghu), spoločne s nemeckým pedagógom a propagátorom zážitkovej pedagogiky Kurtom Hanhom a vedúcim prvej úspešnej expedície na vrchol Everestu lordom Huntom. Pôvodne bol program vytvorený ako „útočište“ pre chlapcov, ktorí prišli počas druhej svetovej vojny o svojich otcov. Poskytoval im priestor na to, aby sa venovali niečomu , hlavne v čase medzi ukončením školskej dochádzky a nástupom na vojnu. O dva roky neskôr bol program poskytnutý aj dievčatám.

Dnes je program DofE otvorený všetkým mladým ľuďom vo veku 14 až 24 rokov. Poskytuje jedinečné prostredie na vykonávanie čohokoľvek, čo nás baví. Každý si v ňom totiž SÁM určí čo bude náplňou jeho snahy šesť (alebo viac) mesiacov.

Človek si sám zvolí ciele vo všetkých štyroch oblastiach programu, ktoré musí splniť. V oblasti rozvoja talentu sa každý sám rozhodne, čo chce zlepšiť, alebo sa venuje tomu, čo ho najviac baví. Oblasť športovej aktivity sa zameriava na rozvoj fyzickej kondície a lepšiemu zdravotného štýlu. V oblasti dobrovoľníctva sa účastníci programu zoznámia s ľuďmi, ktorých by inak pravdepodobne nestretli, a naučia sa empatii, tolerancii, trpezlivosti, byť zodpovednejší a užitoční pre spoločnosť. Celý program sa napokon zakončí dobrodružnou expedíciou, ktorá je výzvou k prekonaniu obáv z neznámeho a príležitosťou vyraziť s partiou na niekoľko dní objavovať zaujímavé miesta na Slovensku a v zahraničí.

Za svoju snahu sú účastníci po úspešnom zvládnutí jednej z úrovní programu odmeňovaní bronzovou, striebornou, či zlatou cenou v podobe certifikátu a odznaku. Tieto ocenenia sú platné na celom svete. Jednou z výhod je možnosť uplatnenia certifikátu v rámci prijímacieho konania na niektoré zo svetových univerzít, predovšetkým na tie z anglicky hovoriacich krajín. Táto cena však môže zaujať aj budúceho zamestnávateľa.

Od minulého roka je program DofE prezentovaný a realizovaný aj našou školou pod vedením paní Mgr. Kalinovej a Mgr. Polónyovej. A keďže už máme aj prvých účastníkov a zároveň držiteľov cien DofE, niektorých z nich sme sa opýtali pár otázok, aby sme vám priblížili pohľad na program priamo z prvej ruky. Interview sa zúčastnili: Saskia Váradyová zo IV.B- držiteľka bronzovej ceny a ambasádorka programu, Emma Marcišová z IV.A – držiteľka bronzovej ceny a minuloročný maturant Szabolcs Csákó – držiteľ striebornej ceny Vojvodu z Edinburghu.

S.V.: V hlavnej oblasti, dobrovoľníctvo, som vypomáhala v neziskovej organizácii, kde som viedla stretko detí s poruchami správania. Mojím cieľom bolo rozvíjať ich osobnú stránku, umeleckú, oddychovú, alebo ich niečomu novému priučiť. Za šport som si zvolila hokej, ktorý ma naozaj baví veľmi pozerať, tak som si ho chcela vyskúšať aj zahrať. Začínala som ako totálny začiatočník a za 3 mesiace bolo mojím cieľom naučiť sa prekladanie na ľavú a pravú stranu a dozadu, strelu na bránu švihom a príklepom. V tretej aktivite, s názvom rozvoj talentu, som si zvolila hru na akustickej gitare. S gitarou som nemala žiadne skúsenosti a mojím cieľom bolo naučiť sa hrať 3 pesničky.

E.M.: Ako talent som si zvolila španielčinu. Toto bol môj hlavný cieľ. Robila som ho pol roka a mojím cieľom bolo zvládnuť základy španielčiny za pol roka. Teda úroveň A1. Ako šport som si zvolila jogu. Za 3 mesiace som chcela ovládať 20 telesných pozícií v oblasti jogy a ako dobrovoľníctvo útulok. Hlavným cieľom bolo pomôcť útulku v Rožňave, keďže tak veľmi málo ľudí sa o to zaujíma.

Sz.Cs.: V oblasti športu som si zvolil posilňovanie – zvládnuť 100kg na Bench Press. V rozvoji talentu naučiť sa 10 ťažkých skladieb na bubnoch a v dobrovoľníctve vypomáhať v spolku Saleziánov v Rožňave – trénovať deti v loptových hrách.

Čo bolo pre vás najťažšie vykonať ?

S.V.: Najťažší bol asi hokej, keďže som s tým nemala skúsenosti a bolo to dosť náročné, či už samotné korčuľovanie plus práca s hokejkou.

E.M.: Nemala som konkrétnu vec, ktorá by bola najťažšia. Skôr by som povedala, že bolo niekedy ťažké sústrediť sa na to všetko aj popri škole a veciam, ktoré sa diali a brzdili ma v tom čo chcem.

Sz.Cs.: Asi ten šport, lebo vedľa ostatných športov, ktoré robím som niekedy bol z tej posilky taký vyčerpaný, že som pochyboval, či to dám. Našťastie som prerazil tie myšlienky pozitívnym myslením a veľkou dávkou motivácie. 🙂

Čo bolo naopak najľahšie ?

S.V.: Najľahšie bolo dobrovoľníctvo, pretože to ma naozaj bavilo a predtým som už pár rokov dobrovoľníctvo vykonávala.

E.M.: Za najľahšiu vec môžem považovať jogu. Hneď po druhej hodine som si ju veľmi obľúbila. Chodila som tam rada a vždy mi to prišlo ako dobré zakončenie dňa a uvoľnenie sa od všetkých problémov a po celom dni. Samozrejme mi to ostalo doteraz a to ma veľmi teší.

Sz.Cs.: Dobrovoľníctvo bolo naozaj jednoduché, pretože ja som sa tam neučil, práve naopak, snažil som sa naučiť deti to, čo viem ja.

Neľutujete že ste sa zapojili ?

S.V.: Neľutujem.

E.M.: Určite nie. Úprimne som rada, že už to mám za sebou, ale som veľmi šťastná, že sa mi to podarilo a dala som to. Najlepší pocit je, keď sa o niečo dlho snažíte a potom sa vám to podarí. To prekonanie sa bolo niekedy veľmi ťažké. A vždy to ťažké bude.

Sz.Cs.: Určite nie. Je to super program na to, aby sa človek odreagoval od každodenného stresu a zároveň si aj rozvíja svoje schopnosti, ako fyzické tak i mentálne.

V čom vás program obohatil ?

S.V.: Nabrala som skúsenosti v nových oblastiach a mám rozšírené možnosti.

E.M.: Zistila som, že dokážem oveľa viac, ako som si myslela. A určite ma obohatil aj o nové zážitky a skúsenosti.

Sz.Cs.: Najmä tá vytrvalosť, že človek to nesmie vzdať, musí pokračovať ďalej, nech je to akokoľvek ťažké. To druhé bolo to dobrovoľníctvo, že fakt tie deti ma naplnili silou, energiou s tými čarovnými úsmevmi.

Ako cenu plánujete využiť v budúcnosti ?

S.V.: Jednou z výhod certifikátu je možnosť uplatnenia ho. Napríklad v rámci prijímacieho konania na svetové univerzity, či už to môže zaujať vášho budúceho zamestnávateľa, vzhľadom na to, že certifikát je doklad o vytrvalosti, drine či teambuildingu.

E.M.: Nad týmto som sa nejak extra nezamýšľala. Možno mi to nejak pomôže pri prijatí na vysokú školu. No neviem, zatiaľ nemám žiadne konkrétne plány.

Sz.Cs.: Zatiaľ ťažko povedať. Neviem, čo mi prinesie život a kde to budem môcť využiť, no myslím, že sa mi to určite hodí do budúcna.

Prihlásili ste sa kvôli cene, alebo kvôli myšlienke DofE ?

S.V.: Chcela som mať lepšie investovaný čas a tie ciele to naplnili. V mnohých prípadoch som prekonala aj samú seba. Tá cena je pre mňa už len taký bonus.

E.M.: Bolo to hlavne o tom, aby som si dokázala, že niečo dokážem keď veľmi chcem. A nemôžem sa vyhovárať, keď niečo nepôjde tak, ako by som si to predstavovala. Takže nie, o cene to vôbec nebolo. Hlavne mi išlo o to, premôcť seba samú.

Sz.Cs.: Jednoznačne ma zaujala myšlienka programu. Cena je už len odmenou za splnenie hlavnej myšlienky.

Koľko vás program stál času/ čo ste museli obetovať ?

S.V.: Každej oblasti som venovala hodinu času. Ako som spomínala, čas som lepšie zúžitkovala a mala zo seba lepší pocit, no častokrát som sa musela prekonávať.

E.M.: Keďže každý týždeň som musela vykonávať tieto aktivity, bolo to časovo dosť náročné, ale dalo sa to zvládnuť. Mala som toho môjho voľného času menej a musela som si viackrát rozmyslieť, čo môžem a čo nie. Ale dalo sa to zvládnuť. 

Sz.Cs.: Týždenne mi to trvalo niekoľko hodín, ale tie hodiny sú aktívne využité a mám dobrý pocit z toho, že som nesedel doma, ale robil som niečo, čo je zdravé. Snažil som sa zakomponovať tento program do svojho života tak, aby bol v harmónii s ostatnými činnosťami.

Akú radu by ste dali tým, ktorí sa rozhodli prihlásiť do DofE ? 

S.V.: Určite ak majú možnosť, tak robiť úrovne postupne. Je to naozaj drina, no budete mať zážitky z expedície.

E.M.: Určite sa nevzdávať. Nepôjde to hneď, ako sa hovorí, po masle. Trochu si treba zvyknúť na ten režim, ktorý bude každý týždeň iný. A isť si za cieľom, pretože na konci to je neskutočný pocit. Mne trochu pomáhalo to, že som si sľúbila odmenu, vždy po vykonanej hodine.

Sz.Cs.: Makať, makať, makať! Uvidia, že sa to všetko oplatí, lebo to celé robíme kvôli sebe (okrem dobrovoľníctva) , a bude nám to veľkým plusom v živote najmä v ťažkých momentoch, keď sa naozaj ukáže tá vytrvalosť, že áno, my sme schopní dokázať hocičo, čo len chceme dosiahnuť!

Budete pokračovať aj do vyššej úrovne ?

S.V.: Áno, pokračujem v striebre, pretože mám možnosť a chcem naďalej prekonávať samú seba.

E.M.: Nie, pretože keďže som v posledom ročníku. Budem mať oveľa väčšie starosti a menej času. Chcem sa teda tento rok sústrediť na iné veci.

Sz.Cs.: Pravdepodobne áno, páči sa mi tento program a mám z toho dobré spomienky + je to pre mňa takou výzvou, ktorú keď splním, viem že mi v živote bude o čosi ľahšie.

Bola možnosť urobiť hneď striebornú, alebo aj zlatú úroveň. Myslíte si, že je dobré začať postupne od bronzovej, alebo by ste svoje rozhodnutie v minulosti zmenili ?

S.V.: Nezmenila. Určite, kto má možnosť, nech robí postupne.

E.M.: Áno bola, ale ja si myslím, že je lepšie začať postupne a potom sa dopracovať postupne až k tej zlatej. Predsa je to niečo nové a treba si zvyknúť na iný režim. Ale zase keď sa niekto rovno cíti na zlatú, prečo nie? Každý je iný a vie aké ma prednosti a čo dokáže.

Myslíš si, že je dobré začať hoci aj od striebornej úrovne, alebo je to lepšie postupne ? Nevnímal si, že je to náročnejšie ako si čakal ?

Sz.Cs.: Ja som chcel ísť rovno na zlato, len som sa medzi časom prihlásil na univerzitu a nevedel som, čo ma tam čaká. Vedel som, že striebro budem mať ukončené ešte pred začiatkom vysokej školy. Zlato by trvalo dlhšie a chcel som niečo náročnejšie ako bronz, takže by som nazval toto riešenie takou strednou cestou. Určite odporúčam ísť rovno na vyššie úrovne, najmä keď človek cíti, že má v sebe to, čo je potrebné na dokončenie tohto programu. Hlavné je, aby sa nikdy nevzdal.

Ako prebehla dobrodružná expedícia ?

S.V.: Expedícia bola najlepšia. Spoznávali sme flóru, čistili turistický chodník v celkovej dĺžke 26 km. Po dlhej túre, s ťažkými batohmi sme dorazili k útulni. Založili sme oheň, najedli sa, pokecali, zasmiali sa a unavené zaspali.

E.M.: Expedícia prebiehala veľmi dobre. Boli sme dobrá partia. Spolupracovali sme spolu najlepšie ako sa dalo. Bolo to trochu náročnejšie, ale dali sme to. Bol to úžasný pocit, keď sme konečne dorazili do cieľa.

• 

• 

• 

Sz.Cs.: Bola super! Síce nie som ten typ na turistiku, ale musím uznať, že táto expedícia dopadla fakt dobre: plánovanie bolo vynikajúce, skupina extra milá a dobrosrdečná. Tie podmienky boli tým challenge-om , ktoré sme museli zvládnuť, ale ja ako pri celom programe tak aj tu, som v tom videl tú vytrvalosť, že sa nám to určite zíde v živote.

• 

• 

• 

Prečo ste sa do programu zapojili ?

S.V.: Samozrejme ma motivovala cena a že má zmysel a praktické využitie aj v budúcnosti, no oveľa viac som chcela zistiť na čo mám a na čo nie.

E.M.: Tak ako som už spomínala išlo hlavne o to, aby som sama sebe dokázala, že to dokážem a že to dokončím, keď som sa už do toho pustila. Po čase som to nebrala ako niečo čo musím, ale niečo čo chcem. A hlavne tieto veci, ktoré som si dala ako ciele som vždy chcela, len bolo ťažké začať a ešte ťažšie v tom vytrvať.

Sz.Cs.: Chcel som takú výzvu v živote, chcel som dokázať sebe, že áno- ja zvládnem tieto ciele a nebudem sedieť iba doma.

Vykonávali ste dobrovoľnícku činnosť aj predtým, alebo toto bola vaša prvá skúsenosť ?

S.V.: Áno, vykonávala som dobrovoľníctvo aj predtým. Keby som mala viac času, tak sa tomu venujem aj naďalej.

E.M.: Takúto dobrovoľnícku činnosť som vykonávala prvýkrát. Bola to moja prvá skúsenosť.  Vždy som chcela niečo takéto robiť, ale nevedela som sa do toho nejak dokopať a práve DofE mi s tým pomohlo, aby som sa konečne rozhýbala (haha). A pokračovať v tom budem aj naďalej. Možno už nie v takom množstve ako doteraz, ale určite pomôžem.

Sz.Cs.: Na týždennej báze ani nie. Je to ale pre mňa niečo, čo sa mi okamžite zapáčilo, hrať sa, športovať s deckami. Je to niečo, na čo človek len tak nezabudne. Tie úsmevy by som fakt nedal za žiadne peniaze. Rád by som v tom pokračoval aj mimo programu.

Čo je náplňou tvojej práce ako ambasádorky DofE ?

S.V.: Ako DofE ambasádor pomáham na škole s DofE pri programovaní DofE, náborových akciách, sprevádzanie Dofákov,…

Prečo si sa rozhodla stať sa ambasádorkou ?

S.V.: Získam nové zručnosti, stretnem nových ľudí…

Myslíš si, že by sa povedomie o DofE malo dostať čo najďalej ?

S.V.: Určite áno. Je to program, ktorým mladí ľudia môžu len získať.

Ďakujeme za rozhovor a tešíme sa z vašich úspechov 🙂

Tak čo? Zaujal aj teba program Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu? Ak áno, tak neváhaj a prihlás sa pri pani profesorke Polónyovej alebo pri pani profesorke Kalinovej. Želáme ti veľa zdaru !