Malá krajina s veľkým čarom, Slovinsko.

Naše dobrodružstvo odštartoval odchod z Rožňavy za sprievodu kývajúcich rodičov a zvuku koliesok kufrov zdolávajúcich terén parkoviska.

Po prechode cez územie nášho maďarského suseda sme prekročili hranice Slovinska – krajiny, ktorá je v porovnaní s našou polovičná počtom obyvateľov aj rozlohou. Viac ako polovicu územia pokrývajú lesy a stromy dominujú aj v hlavnom meste Ľubľane, kde tvoria kontrast s vysokými kamennými budovami.

Po príchode na náš hotel sme vyrazili na obhliadku nádherného hlavného mesta rozlohou podobného našej metropole východu: Košiciam. Ľubľana, často označovaná aj ako mesto drakov, sa pýši nádhernou architektúrou, zachovalými historickými budovami a množstvom mostov, ktoré sa vynímajú nad riekou Lublaňka. Atmosféra mesta bola priam pohľadnicová – pokojná, no zároveň živá.

Napriek tomu, že mesto každoročne priťahuje tisíce turistov, nás ceny príjemne prekvapili – či už v kaviarňach alebo reštauráciách. Dokonca aj v stánkoch so suvenírmi, ktoré boli redukované na jednu krátku uličku s piatimi obchodíkmi, kde dominoval miestny symbol: drak Ľubo.

Naša prehliadka pokračovala výstupom na hrad, ktorý sa majestátne týči nad mestom. Cesta k nemu síce nebola dlhá, no prudké stúpanie a takmer 30-stupňová horúčava nám dali zabrať.

S umiestnením na kopci nad mestom bol z Ľubľanského hradu nádherný výhľad na celé mesto, obkolesoval ho les, ktorý bol zdanlivo nekonečný a nám zostávalo len obdivovať striedavo hrad i jeho okolie.

Ani nočný život v hlavnom meste nás nesklamal, podniky boli preplnené a živý šum ľudských hlasov miestami prehlušoval hudbu hrajúcu zvnútra. Náš prvý deň v tejto malebnej krajine sme zakončili romanticky: sediac na múriku pri rieke, s výhľadom na osvetlené brehy a sladkou chuťou čerstvých domácich jahôd z neďalekého ovocného stánku.