Na kopec!
Keďže naši starší žiaci písali maturity a potrebovali sa na ne sústrediť, sme sa my, nižšie gymnázium, vo štvrtok vybrali na túru.
|
Zo začiatku sme ani nevedeli, kam nás naši profesori zoberú, no neskôr, keď sme si dali pauzu, nám povedali, že ideme na rudniansky kopec. Po ceste nás sprevádzal aj psík Lia profesorky Hrivnákovej, ktorý mal niekedy viac energie ako my ostatní. Kým sme išli k strelnici, cesta bola pohodička. No ako sme vošli do lesa, kopec pred nami bol strmý a dlhý. Všetci sme ho, samozrejme, zdolali a na vrchole nás čakal nádherný výhľad.
|
|
Počasie bolo pekné, takže sme dovideli doďaleka. Sme si vedomí, že sme deti počítačovej doby, preto sme vďační, že s nami bol pán profesor Šlosár lebo bez neho by sme pravdepodobne zablúdili. Keď sme sa vracali naspäť, išli sme okľukou, takže nás čakali ďalšie strmé kopce. Síce sme sa vrátili prepotení, no stálo to za to. Užili sme si veľa zábavy.
Snáď sa aj našim maturantom darilo 🙂
|
