Je to len mnou alebo je youtube skutočne preplnený začínajúcimi youtubermi, o ktorých už z ich prvého videa viete povedať, že upadnú do zabudnutia skôr, ako stihnú zapnúť kameru? Odkedy sa youtube dostal do povedomia ľudí, čoraz častejšie skrsne v náhodnej hlave myšlienka: „Hej, veď ja budem youtuber ako ten Gogo! To nemôže byť tak ťažké!“ A tak niekto, volajme ho/ju Náhodná hlava, vezme kamerku v kvalite alá natáčam kalkulačkou a začne rozprávať. Väčšinou úplne od veci. Dosť často bez ladu a skladu. A takmer vždy absolútne nezáživne.

Áno, áno, teraz si môžete povedať – ale veď aj Gogo, alebo hocijaký slovenský či zahraničný youtuber tak začínal! Isteže. Avšak oni začínali v čase, kedy youtube slúžil pre väčšinu ešte len ako nekonečná databáza pesničiek a hlavným zdrojom vizuálnej zábavy bola jednoznačne televízia. Teda ak sa na youtube objavil vlog od nejakého nového youtubera, bolo to niečo nesmierne zaujímavé, nečakané a zábavné. Možno ak by hociktorý úspešný youtuber začínal teraz, ani by po ňom pes neštekol.
Treba si uvedomiť, že časy sa menia a konkurencia na youtube je nesmierne vysoká. Už takmer nie je možné nájsť koncept, ktorý by aspoň jeden youtuber ešte nespracoval. A ak ho chce spracovať práve tá Náhodná hlava, bude automaticky označená za toho, čo kopíruje. A už ho viac nikto nebude brať vážne. Toľko z jeho kariéry profesionálneho youtubera.
Taktiež zakaždým žasnem, keď narazím na video takejto Náhodnej hlavy. Obvykle nesie brutálne pútavý a inteligentný názov Moje prvé video. No kto by to bol povedal, že? Sem-tam sa stane, že ma chytí záchvat akéhosi súcitu a vôle podporiť začínajúceho umelc, a tak na tento BPaI názov kliknem. A vtedy to príde.
Oči mi idú vypadnúť od toľkých rozzrnených pixelov a napadá mi len jediné – toto musí byť točené Nokiou 3310. V tom začne Náhodná hlava rozprávať – zaplačú teda aj uši, lebo ak som si myslela, že po takom obraze už nič horšie nepríde, zvuk ma rýchlo vyvedie z omylu.
Síce už so slzami v očiach a „krvou“ v ušiach, ale napriek tomu stále odhodlaná pozerám video ďalej a snažím sa zachytiť pointu. No… Pointa… Hej. Po šiestich až siedmich minútach, sa pointou stáva to, že Náhodná hlava sa volá Jožko alebo Anička, má (v drvivej väčšine prípadov) pod 15 rokov, je veľkým fanúšikom Goga a aj on/ona chce byť veľký youtuber/-ka a tak bude natáčať vlogy o svojich dňoch. To je skutočne originálne. Neobvyklé. Neotrepané. To tu ešte fakt nebolo!

V tom momente je môj záchvat súcitu preč a s dlaňou snáď naveky prilepenou k čelu zatváram youtube a s obvyklou vetou: „Na dnes stačilo internetu,“ idem radšej pozerať reklamy v telke, ktoré kde-tu preruší film (čo ma síce tiež prestane po chvíli baviť a opäť zapnem youtube, ale to je vedľajšie)