Modlím sa modlitbu
snívam krásny sen
Spievam si vyznanie
za nádherný deň
Čítať viac

Úvod

Bola búrka. Po oknách stekali kvapky dažďa a mesiac bol ukrytý za čiernymi mrakmi. Hodiny odbili polnoc. Žena sediaca na neďalekej streche, mala cez seba prehodený čierny plášť. Plášť bol očividne šitý zo zamatu. Pohla hlavou a spod tmavočiernej kapucne jej vykukol modrý pramienok vlasov. „Už prichádza,“ zašepkala do ticha a pozrela sa smerom k neďalekému stromu. Zo stromu sa ozval tenký hlások. „Vidím ho Serena. Má cez seba prehodený čierny plášť. Taký istý aký máš ty.“ Serena sa usmiala do noci. „Vidíš ho? Má dlhé čierne vlasy. Je to naisto on Tuudittaa?“ Tvor, ktorého žena na streche volala Tuudittaa sa zamyslel. „Neviem Serena, ale kto iný by sa v noci túlal po meste, keď je všeobecne známe, že sa tu potuľuje vrah.“
Čítať viac