Sadíme les!

Ráno sme sa zišli na dvore školy (my zo 4.B ale aj žiaci septimy). Všetci sme boli oblečení pracovne. Čakala nás veľká modrá Ávia. Smer les. Bolo čarovné, ako sa zrazu za nami začali strácať paneláky a domy, a my sme pred sebou už videli len cestu lemovanú hustým lesom. Po určitom čase, keď už sme si aj začínali myslieť, že sme na konci sveta, sa pred nami objavila malá “lesnícka“ osada nazývaná Podsúľová.

Naša prvá zastávka bola pri čudne vyzerajúcej malej pivničke. Chvíľu nám trvalo, kým sme sa všetci vytrepali z Ávie. Čakali nás tam už zamestnanci Lesov Slovenskej republiky. Dvaja lesníci a pani horárka. Ako sme už správne tušili, zastavili sme tu kvôli tej zvláštnej pivničke. Dozvedeli sme sa, že sa nazýva “snehová jama“ a slúži na úschovu malých sadeničiek stromčekov, aby boli v chlade a vlhku. Jeden pán lesník nám však aj zdôraznil, že sem-tam sem zatvárajú mladých tínedžerov, ktorí sa nevedia správať. Samozrejme si robil srandu, no keď nás tam na chvíľu zavrel, nebolo nám všetko jedno. Naložili sme do terénneho auta sadeničky, ktoré budeme vysádzať a presúvali sme sa na ďalšiu zastávku.

Po pár minútach cesty v Ávii, sme sa ocitli pri poľovníckom zámočku – našom hlavnom stane (ako to nazval pán lesník). Vypočuli sme si pár zaujímavostí z histórie. Kedysi lukratívny zámoček Andrášiovcov, ktorý počas vojny vyhorel, hostil aj európskych panovníkov na lov medveďov. Dnes na Podsúľovej stojí podobný, ktorý slúži pre rodinné oslavy, posedenia ale aj pre poľovných hostí. Rýchlo sme zabudli aj na tých pár sadeničiek, hlavný dôvod prečo sme tu, no jeden z lesníkov nám to rýchlo pripomenul. Bol zodpovedný za pestovanie lesa, takzvaný pestovateľ.

Opísal nám celý zložitý proces výsadby lesa. Všetko sa začne semienkom, ktoré je zozbierané z už fungujúceho lesa. Následne sa oň dobre starajú v lesnej škôlke, až pokiaľ z neho nevyrastie malá sadenička. Takéto sadeničky čakajú v snehovej jame až po nich prídu lesníci. Ďalej ich vysádzajú lesní robotníci. Aj keď by mnohí povedali, že tým to končí, opak je pravdou. Je to ešte len začiatok. Pri takejto výsadbe sa musia dodržiavať prísne plány – kde, akých a koľko stromčekov pôjde. Keď už vznikne mladý porast, niekoľko rokov sa oň nepretržite starajú lesníci. Chránia ho pred zverou, burinou a inými nepriaznivými podmienkami. O niekoľko desiatok rokov, keď už sa stromčeky stanú stromami, musia lesníci trošku preriediť porast, aby mali silné stromy miesto kde rásť. Po nejakých osemdesiatich až sto rokoch takýto porast už dospeje do najlepšieho veku. Cieľom lesníkov je, aby sa takýto porast dokázal obnoviť sám, no niekedy lesu musia pomôcť aj lesníci. Zbierajú z neho semienka, ktoré putujú do lesnej školy a celý tento cyklus sa opakuje. Ako ste sa už možno dovtípili, výsledok tejto ťažkej práce je možné vidieť až po niekoľkých desiatkach rokoch, často ho vidia až iné generácie. Aj pre to je veľmi dôležité všetko dokumentovať a plánovať, čo majú na starosti lesní pestovatelia.

pokračovanie pripravujeme…

Pridaj komentár