Dňa 26.9.2016 sme sa my, žiaci sekundy a p. Kohári, zúčastnili výletu, ktorý sme vyhrali v súťaži o naj časopis k filmu Krajina bez tieňa. Obsadili sme totiž v kategórii stredoškolských časopisov  1. miesto! Súťaž vyhlásili a náklady na výlet za odmenu uhradili Lesy SR, š.p. Časopis sme vytvorili ešte počas júna pod vedením p. Koháriho.

Autobusom sme z Rožňavy vyrazili o 7:15 smerom na lesnú železnicu do Čierneho Balogu. Keď sme vystúpili z autobusu, dvaja hlavní sprievodcovia (Ing. Vlastimil Rezek, šéfredaktor časopisu Lesník a Mgr. Anna Sliacka, redaktorka tohto časopisu) nás hneď pohostili tvarohovou buchtou a pomarančovým džúsom.

 9:40- 11:00

Nastúpili sme do červeného vláčika číslo 3. Sedadlá v ňom boli drevené a pohodlné. Ale väčšinu cesty sme aj tak stáli, lebo vláčik mal sťahovacie okná, a tak sme sa pozerali von a kývali každému, kto šiel okolo. Keďže koľajnice mierili krížom cez futbalové ihrisko, musel rušňovodič diaľkovo otvoriť bránku. Lenže technika zlyhala (bránka sa zatvárala skôr ako sme boli za ňou),  a tak ju vláčik vybúral. Časť sa zvalila a časť sa zakliesnila o vlak tak, že sa nemohol pohnúť. Kým to rušňovodič, pán profesor a dvaja robotníci z ihriska uvoľnili, my sme si obehli futbalové ihrisko. Potom sme znovu nastúpili a pohli sme sa. Ešte sme cestovali hodnú chvíľu, až prišiel  koniec koľajníc – po krátkej zastávke na tamojšom detskom ihrisku sme sa vrátili späť na stanicu.

11:00- 11:15

Nasledovala prehliadka múzea. Pôvodne nás mal sprevádzať sám šéf, pán Bílek, ale nedostavil sa, tak nás pridelili inému pánovi. Len čo otvoril zelené dvere, uvideli sme model čiernohorskej železnice a rôzne fotky. Dozvedeli sme sa, že existuje 70 lesných železníc, ale práve táto je najväčšia, lebo má 150 km. A  funguje od roku 1982. Momentálne je funkčných 20 km. Zaujímavosťou bolo, že lesné železnice majú užší rozmer koľajníc ako normálne – 760 mm. Natáčal sa tu aj film Nevera po slovensky.

11:15- 11:45

Znovu sme cestovali vláčikom, ale iným smerom. Vystúpili sme vo Vydrovskej doline. Prišli sme k tribúne a tam na nás čakali vecné ceny. Tvorcovia časopisu Heuréka o krajine bez tieňa dostali knihu leteckých fotografií o Slovensku, dve DVD a ďalšie veci ako nálepku, magnetku, brožúrky, horalku, prívesok.  A ostatní aspoň tie ďalšie veci.

11:45- 12:10

Prišli  sme na obed. Bol guľáš a na pitie sme dostali čapovanú kofolu. Nebol tam síce signál na mobil, ale potom sme ho našli –  bolo treba   vyjsť po schodíkoch a prejsť 3 kroky doprava 🙂

12:10-15: 40

Prišla na rad  prehliadka skanzenu. Sprevádzal nás ním pán Václavík (a naši sprievodcovia celým dňom išli tiež). Hneď na začiatku bol na strome pripevnený drevený človek, ktorý znázorňoval zbieranie semien. Postupovali sme lesným chodníčkom a videli sme tam veľa zaujímavých vecí. Napríklad drevený xylofón, drevené medvede, drevorubačskú kolibu, lapač na lykožrúty, sieť okolo stromčekov ako ochranu pred jeleňmi, rôzne stroje spred tridsiatich rokov či mapu lesnatosti Slovenska vyrobenú z nasadených stromčekov. Videli sme daniela, ale diviaky, ktoré sme mali  vidieť tiež, tam neboli, lebo asi pred nami ušli.

Na konci chodníka sme mali rôzne aktivity, napr. chodník bosou nohou, strieľanie z gumipušky, hra na netopierov  alebo hádzanie šišiek do úst dreveného medveďa.

Tento výlet sa nám veľmi páčil a zanechal v nás nádherné spomienky. Určite naň nikdy nezabudneme.

foto: Š.K.

 

fotoreportáž M. Fafráka: TU