„“Nevzdávať sa, bojovať za svoje ciele, makať na sebe a pomáhať ostatným. Je to zážitok na celý život byť vyznamenaný v Primaciálnom paláci v Bratislave.“

Kto by si bol pomyslel, že takúto vetu raz bude môcť vysloviť i stredoškolák ? Vďaka programu DofE sa však práve toto stalo skutočnosťou a už v roku 2018 prebehla prvá ceremónia odovzdávania zlatých a strieborných ocenení Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu na Slovensku. V roku 2020 boli ocenení aj študenti Gymnázia P.J.Šafárika v Rožňave, ktorí týmto úspešne ukončili viaceré bronzové i jednu striebornú úroveň. Tým to ale ani z ďaleka neskončilo. Držiteľ striebornej ceny DofE a bývalý maturant našej školy, Szabolcs Csákó sa rozhodol v programe pokračovať aj popri štúdiu na vysokej škole. Čakali ho nové predsavzatia, výzvy a plnenie snov. V súčastnosti je vlastníkom i zlatého ocenenia DofE a zároveň aj prvým študentom nášho gymnázia, ktorý ho získal. Viac ako jeden rok usilovne plnil svoje ciele v oblastiach športu, dobrovoľníctva i zručností, zúčastnil sa trojdňovej dobrodružnej expedície a čerešničkou na torte bola aktivita v rámci rezidenčného projektu.

Nášho prvého zlatého dofáka sme sa v interview opýtali na jeho postrehy, zážitky, skúsenosti i rady pre tých, ktorí sa rozhodli nasledovať jeho kroky do Primaciálneho paláca. Minulý rok v našom interview uviedol, že sprvu sa neplánoval zúčastniť striebornej úrovne : „Chcel som ísť rovno na zlato, len som sa medzičasom prihlásil na univerzitu a nevedel som, čo ma tam čaká. Vedel som, že striebro budem mať ukončené ešte pred začiatkom vysokej školy. Zlato by trvalo dlhšie a chcel som niečo náročnejšie ako bronz, takže by som nazval toto riešenie takou strednou cestou.“ A čo si o svojom vtedajšom rozhodnutí myslí dnes ?

Ak sa teraz pozrieš späť, zmenil by si svoje rozhodnutie? Myslíš si, že je lepšie postupne prejsť všetkými úrovňami alebo rovno absolvovať tú najvyššiu ?

Úprimne si myslím, že by som to zlato zvládol aj bez striebra. Počas programu sa výučba na vysokej škole konala online (kvôli covidu), tým pádom som mal viac času na tie aktivity, ktoré som mohol robiť aj doma. Či je už lepšie ísť rovno na zlato alebo postupne, musí zvážiť každý sám…

Prečo si sa rozhodol pokračovať na zlatú úroveň ?

Mal som to naplánované už na striebornej. Chcel som dosiahnuť tú najvyššiu možnú úroveň, a zároveň dokázať, že patrím medzi 3% ľudí, ktorí to najvyššie ocenenie tiež získali.

V akej miere bolo DofE propagované a podporované v rámci vysokej školy v porovnaní so strednou ?

Síce je pravda, že niektoré fakulty v rámci mojej univerzity (Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach) podporujú tento program, no moja fakulta (Právnická fakulta) to, žiaľ, nepodporuje.

Ako sa to dalo časovo stíhať popri štúdiu na univerzite ?

Ako som už aj spomínal, covid znamenal online štúdium, čo znamenalo viac času doma. Úprimne som rád, že som popritom mohol robiť niektoré aktivity DofE (nie však spoločenské), vďaka nim som sa vôbec nenudil počas lockdownu.

V čom sa zlatá úroveň líšila od striebornej ?

V prvom rade to boli ťažšie týždenné aktivity vo všetkých oblastiach programu. Ďalej je tam dlhšia, náročnejšia expedícia a zároveň jedna špeciálna úloha: rezidenčný projekt.

Akú aktivitu si si zvolil v rámci každej oblasti ?

V oblasti športu som si vybral posilňovanie, ako talent bicie a v rámci dobrovoľníckej činnosti som vypomáhal v istej neziskovej organizácii.

Ktorá aktivita ti život najväčšmi obohatila a prečo?

Podľa mňa všetky aktivity rozvíjajú človeka v určitom smere. Napríklad šport zvyšuje vytrvalosť, kým dobrovoľníctvo zlepšuje interakciu s ľudmi… Mne sa asi hodil najviac do života šport. Aj vďaka športovaniu v rámci DofE som mal v lete väčšiu vytrvalosť a dosiahol som pódiové umiestnenia na prekážkových behoch.

Ktorá aktivita bola pre teba najnáročnejšia ?

Opäť musím spomenúť šport, nakoľko to je tá najnáročnejšia fyzická aktivita spomedzi ostatných, ktorá si vypýta nemálo energie a človek sa najčastejšie vzdáva presne vtedy, keď mu dochádzajú sily a má pocit, že to nezvládne. Vtedy treba pritlačiť a nevzdať sa!

Ako prebiehala dobrodružná expedícia v porovnaní s minulým rokom ?

Výborne, ako vždy! Je to jeden z najlepších zážitkov počas celého programu, na ktoré sa veľmi teším, a rád by som šiel aj nabudúce, keby ešte bola možnosť. 🙂

Akú činnosť si vykonával v rámci rezidenčného projektu a aké skúsenosti ti priniesol ?

Na týždeň som vypomáhal lesníkom v ich každodenných povinnostiach; kŕmil som zvieratá, chystal drevo, atď… Pre mňa to bolo niečo ako dobrovoľníctvo: pomáhal som lesníkom, ale popritom som sa naučil rôzne zaujímavosti o zvieratách a rastlinách.

Aké pocity v tebe zanechala slávnostná ceremónia pri odovzdávaní cien ?

Je to zážitok na celý život, byť vyznamenaný v Primaciálnom paláci v Bratislave. Už len kvôli tejto udalosti vrelo odporúčam každému absolvovať zlatú úroveň!

Ako hodnotíš program DofE a prečo by ho mali robiť aj ostatní študenti?

Je to naozaj veľmi dobrá skúška vytrvalosti a odhodlanosti. Podľa mňa človek týmto programom vie naozaj ukázať, či už sebe alebo svojim blízkym, čoho je schopný. A samozrejme to ocenenie spolu so skúsenosťami a zážitkami ostanú na celý život.

Čo ťa program DofE naučil?

Nevzdávať sa, bojovať za svoje ciele a makať na sebe, ako aj pomáhať ostatným.

Ďakujeme za rozhovor !

Program DofE otvára dvere mladým ľuďom v rôznych oblastiach života a učí ich vytrvalosti, usilovnosti, pracovitosti, úcte k ľudským hodnotám a vzájomnej pomoci. Ak rozmýšľaš nad takouto formou sebarealizácie, tak neváhaj a vydaj sa na cestu k úspechu. Prajeme veľa šťastia !