Od detských ťažkostí po silu v obmedzeniach

Moje prvé stretnutie s týmto autoimunitným ochorením bolo pred desiatimi rokmi, keď mi konečne diagnostikovali celiakiu. Predtým to však trvalo veľmi dlho, kým sme sa k správnej diagnóze dostali. Počas tých rokov som chodila k rôznym lekárom, ale moje symptómy neboli dostatočne pochopené a lekári ich často považovali za menej závažné. Často sa odvolávali na to, že moje nechutenstvo k jedlu a štíhla postava sú u detí bežné. Napriek opakovaným návštevám lekárov si nedokázali pospájať všetky moje symptómy (ako sú únava, bledosť, bolesti brucha, nechutenstvo a časté odpadávanie) ako súvislosti. Až neskôr sa ukázalo, že tieto príznaky boli výsledkom chronickej anémie, ktorú spôsobovala malá absorpcia živín v dôsledku poškodenia črevnej sliznice.

Môj zdravotný stav sa zhoršoval, ale lekári sa zameriavali skôr na jednotlivé symptómy a nevenovali dostatočnú pozornosť tomu, ako spolu súvisia. V konečnom dôsledku sa tieto príznaky ukázali ako varovné signály, ktoré naznačovali prítomnosť celiakie, no na to sme museli prísť až po niekoľkých rokoch. V tom čase moja strava pozostávala len z prirodzene bezlepkových potravín akými sú ryža, zemiaky alebo mäso.