Veci a udalosti, ktoré si ani nevieme predstaviť a môžeme len ďakovať za to, že sme ich nemuseli zažiť. Všetky tieto zlé a doslova krvavé činy sa diali aj za múrmi s ostnatým drôtom koncetračného táboru v Seredi.

Aj v tomto školskom roku sme mali príležitosť priblížiť si krvavú dobu holokaustu práve v Múzeu holokaustu v Seredi. Musím povedať, že je silný zážitok prechádzať sa po miestach, kde pred 83 rokmi trpeli nevinní ľudia. Skupina 52 študentov sme si v období Dušičiek pripomenuli tieto hrozné roky našej histórie spolu s vzdelanou a skúsenou historičkou pani Erikou, ktorá sa venuje skúmaniu osudov ľudí, ktoré ich postihli práve v tomto koncentračnom tábore.

Začala prednáškou, ktorou nám priblížila začiatky holokaustu už v roku 1933, kedy sa postupne Adolf Hitler dostal k moci. Bolo naozaj neuveriteľné, čomu všetkému ľudia v Nemecku uverili a napokon boli oklamaní, čo vybuchlo až v celosvetový konflikt. Toto hromadné oklamanie ľudí, ako sme zistili, sa nazýva propaganda (a venovali sme jej určitý čas aj formou diskusie).

Jednoznačne najzaujímavejšia téma bola o dvoch hrdinoch zo Slovenska, ktorí sa stretli v koncentračnom tábore v Auschwitz-Birkenau. Bavíme sa o Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi. Týmto dvom odvážlivcom sa podarilo nemožné. Podarilo sa im ujsť a oboznámiť svet so zverstvami, ktoré sa vykonávajú za múrmi koncentračných táborov. Ich útek z Poľska až do Žiliny trval vyše dva týždne, počas ktorého mali aj poriadnu dávku šťastia. Vďaka ich svedectvám sa dostali až do časopisu New York Times a britského BBC. Týmto činom sa navždy zapísali do našej histórie. No vtedy to celý svet doslova odignoroval a popieral.

Najzarážajúcejšie bolo, keď sme dostali informáciu, že v tom čase vláda Slovenského štátu (ktorá bola veľkým zástancom Hitlerovej ideológie) na čele s prezidentom Tisom bola ochotná Nemecku židov predať za peniaze. Áno, čítate správne, keď už Nemci nemali kam dať židov (aj Rómov) z transportov, pretože sa ich nestíhali rýchlo a účinne zbaviť, tak vláda Slovenského štátu platila Nemecku za odber jedného občana židovského pôvodu 500 nemeckých mariek, v prepočte na eurá v tej dobe by to podľa prednášajúcej bolo medzi 3500€ až 4000€. Z územia Slovenska odišlo 57 800 (dokopy to Slovenský štát stálo okolo 200 000 000€) nevinných ľudí transportom v podstate na istú smrť. Tieto sumy boli vyplácané aj z majetkov, ktoré boli židom odobraté arizáciou alebo aj fyzicky dôstojníkmi SS alebo slovenskej gardy.

Následne po prednáške sme mali možnosť prejsť si jednotlivé baraky, v ktorých žili židia v nehumánnych podmienkach. Samozrejme sú zrenovované a plné historických artefaktov, ktoré len dokazujú brutalitu s totalitou, ktorá v tomto období vládla.

Myslím, že nikto z nás by toto nechcel zažiť na vlastnej koži. História, ktorá je brutálna a krvavá nám dnes slúži ako memento, aby sme my ako ľudstvo nikdy nič podobné nezopakovali. Propagande ako takej sa určite nikdy nevyhneme, lebo tu bude stále, no propaganda západných vetrov postupne zosilňuje a je len na nás, či opäť naletíme na klamstvá, alebo budeme musieť zas zažiť niečo, čo bude považované za najbrutálnejší akt existencie ľudstva.

Bolo podľa vás možné predísť holokaustu?