Archív kategórie: Literárna Ozvena

Na večné veky

,,Som slnko. Svietim, žiarim, pálim. Kto sa ku mne priblíži neprežije. Som láva. Vždy žeravá tekutina pohltila môj povrch a sama sa ním stala. V čadičovom srdci ukrytom v mojom strede nie je nič, len žiaľ a hnev. Kedysi dávno som strašne ublížilo jednej slnečnici a odvtedy sa nenávidím. Nenávidím svoju veľkoleposť, nenávidím tú horúčnosť.“ Toto jedného dňa rozprávalo slnko mesiacu. Slnko plakalo svoje ohnivé slzy a zalievalo nimi svet. Všetko vysychalo a chradlo.

Čítať viac