Už tretí rok navštevujem maďarskú triedu na Gymnáziu P. J. Šafárika v Rožňave. My, ktorí chodíme do maďarských tried, máme šancu, aby sme sa každý rok zúčastnili trojdňového výletu v Budapešti. Tento perfektný výlet nemohol chýbať ani tento rok.

Prvý deň sme mali voľno. Keď sme dorazili k nášmu cieľu, najprv sme si zarezervovali izby na internáte, vybalili sa a išli sme na kratšiu prechádzku do mesta. Pred večerou sme mali pár hodín, aby sme sa poobzerali po nákupnom centre a kúpili si tie najpotrebnejšie veci, lebo sme vedeli, že na druhý a tretí deň bude kvôli sviatku všetko zatvorené. Čítať viac

A je to za nami! (Povedali si asi vo štvrtok poobede prváci) Ani tento rok sme totiž nevynechali tradíciu strápňovania prvákov, ktorú tak radi nazývame imatrikuláciami.

16. november. Deň pred ktorým sa triasol nejeden prvák. Do auly všetci vošli s očakávaniami, ani jeden z nich nevedel, čo ich čaká. Dúfali, že práve oni budú tí šťastlivci, nad ktorými sa tretiaci zľutujú? Čítať viac

Zamysleli ste sa niekedy nad tým odkiaľ pochádza tanec, ktorý vidíme vo filmoch? Napríklad street dance? Baby, ktoré toto čítajú, budú asi vedieť o čom hovorím (chalani, kuknite si filmy tohto žánru). A predstavte si, že niečo podobné ako vo filmoch uvidíte na vlastné oči. Hoci v menšej verzii.
Skupina The Shoes SDC nám previedla aspoň časť z tohto typu umenia. Predstavenie a podobné prázdne frázy preskočme. Prejdime do priamej akcie. Predsa práve na to ste všetci zvedaví. Môžem iba sľúbiť, že sa nudiť nebudete. Usaďte sa. Púšťa sa The SHOES SDC. Účinkujú MONSTA MADD JOKER, SIMI BEE, FAT J. Miesto deja – Športová hala. Čas: 11:39, 14.11.2017. Čítať viac

Tri stanovištia, tri úlohy a čas neúprosne tiká. 23. október, osem hodín. Jedenásť družstiev z 2.B a 3.B triedy. Boj o prvé miesta sa začal.
Z mozgových zásuviek sme lovili známe povinné literárne diela len na základe obrázkov. Pri lúštení knižnej šifry bol potrebný i pomocník Google.
V školskej knižnici, kde nás čakalo ďalšie kolo, sme každú jednu policu doslova prevrátili hore nohami. Lov za knihami. Jedna kniha nás viedla k druhej. Indícia za indíciou. Atmosféra hustla napätím každou minútou a boj o literárne diela bol neúprosný. Mohli ste počuť šťastné výkriky: „Mám to! Našla som ju!“ No i vrčanie alebo bitku o jediný výtlačok danej kľúčovej knihy. Čítať viac

Veľmi som sa bála prvého ročníka na gymnáziu. Stále som si prezerala programy, ktoré organizuje škola a bola som si v tom istá, že mi tu bude dobre. A dnes vám priblížim náš lyžiarsky kurz.

Bola som veľmi nadšená, ale mala som aj obavy. V sobotu o 9-tej sme vyrazili. Najprv sme sa zastavili v Poprade, kde sme strávili dve hodiny v obchodnom centre. Boli sme tam spolu so spolužiakmi. Cítili sme sa veľmi dobre: boli sme v 5D kine, dali sme si fajnú horúcu čokoládu. Potom sme zase nastúpili do autobusov a pokračovali sme v ceste. Na ubytovňu v Tatranskej Lesnej sme došli okolo druhej, preto sme sa už nelyžovali. Všetci sme obsadili izby, vyniesli všetky naše veci a potom sa začala zábava. Každý prezeral celú ubytovňu, chodili sme z izby na izbu, aby sme našli našich spolužiakov. Po večeri sme mali stretnutie v spoločenskej miestnosti, kde nám páni profesori vysvetlili celý program lyžiarskeho kurzu.

Dosť som sa bála kvôli tomu, že som sa už dávno nelyžovala. Práve preto, keď nás rozdeľovali do skupín, som si vybrala skupinu nelyžiarov. Vyšli sme sa menší svah a velitelia skupín preverovali naše schopnosti. Vedela som, že sa viem aj lepšie lyžovať. Prvýkrát, keď som zišla zo svahu, hneď som „dostala“ od veliteľov, že čo robím v tejto skupine. Ale ja som tam s radosťou ostala. To, že som sa mohla pozerať ostatných ako získavajú prvé návyky, mi vrátilo tie časy, keď som sa učila lyžovať ja. Tiež som veľa pomáhala ostatným ako spraviť prvé „kroky“ na lyžiach. Z jednej strany som chápala, prečo mi profesorka hovorí, aby som sa pridala k pokročilým. Povedala mi, že sa tu budem nudiť. Mala pravdu, ale trpezlivo som tento deň vydržala. Profesorka mi oznámila, že na druhý deň už viacerí pôjdeme na väčší svah.

Po druhom dni som si uvedomila, že to, čo sa raz naučíme, už nikdy nezabudneme. Pani profesorka mne a jednej mojej spolužiačke dovolila, aby sme chodili na svah samé. To bolo ono! Konečne sme sa mohli lyžovať ako sme chceli! Nezastavili sme sa ani na minútu. Sotva sme zišli zo svahu, postavili sme sa do radu pri vleku, aby sme mohli byť čím skôr hore.

Na ubytovni tiež nebola nuda. Páni profesori dobre vymysleli, že každý deň bude mať jedna skupina službu. Ich úlohou bolo ráno zobudiť každého, prestrieť stoly na raňajky, obed a večeru a dávať pozor, aby každý išiel spať včas. Druháci mali tiež dobrý nápad. Šikovne sa dohodli s profesormi, aby sme mohli mať každý večer disko v spoločenskej miestnosti. A páčil sa mi aj program v predposledný večer. Každá skupina mala vymyslieť niečo, čím zabaví ostatných. Zrodili sa veľmi dobré nápady! Niektorí spievali pesničku, organizovali „quiz show“, iní tancovali. My sme recitovali báseň. Mali sme v skupine šikovného básnika, ktorý napísal krátku báseň o profesoroch. Každému sa veľmi páčil.

Poslednú noc sme neplánovali nič zvláštne. Ostali sme na izbe a spolu si pozreli film Bod zlomu. Strašne sme ľutovali, že ten týždeň prešiel tak rýchlo, s radosťou by sme ostali aj ďalší…

Dorottya Dežmanová

Fotila: Georgina Henrieta Vargová

komentovali: Daniel Pukanský a Zsolt Kádár

Privítanie bojkov (nástup prvákov s triednymi učiteľmi)

Čítať viac