Osvieženie v lesnej škôlke
Dňa 17. 6. 2016 sme sa s pánom profesorom Kohárim vybrali do Krásnohorskej Dlhej Lúky na exkurziu do lesnej škôlky, ktorá bola založená v roku 1980. To znamená, že už funguje 30 rokov. Aj na základe našich otázok sme sa dozvedeli, že v tejto škôlke pracuje len 20 ľudí. Títo obhospodarujú 21 hektárov pôdy. Určite si predstavíte tých ľudí, ako sedia v strojoch, ktoré robia všetku prácu za nich. Ale tak to vôbec nie je. Všetku prácu robia ručne, pretože na boj s burinou sa nemôžu používať žiadne herbicídy. Niektoré druhy stromov by sa zničili spolu s burinou. Lenže čo robia, keď sa niektoré stromy poškodia alebo sú na nich nejaké nedostatky? Musia ich zlikvidovať tak, že ich spália. (text: Beáta Berkešová + anketa v príme / foto: Michal Fafrák)

3. projektový deň je určený pre bilingválne triedy, no a z tých máme zatiaľ iba dva ročníky, takže oficiálny štart tretieho dňa bol až o 9:30. Dnešnými porotcami sú angličtinári Mgr. Štefan Hronec, Ing. D. Matisová a dejepisárka A. Kerekeš. 
Projektový deň je akcia, ktorá sa na našej škole koná každý rok, a tak nemôže chýbať ani tento rok. Všetci sme zvedaví, čo si pre nás všetky triedy pripravili 🙂
„Tak čaute ! O štvrtej pri Bille!“ a posledný deň so školskou taškou na gymnáziu bol za nami. Rýchla obedňajšia prestávka a ani sme sa nenazdali a stáli sme na dohodnutom mieste (a v dobrej nálade). Štyri hodiny odbili, my stepujeme, čakáme na posledných velikánov štvrtej áčky, kým prídu pred Billu a keď sme už v hojnom počte, odchádzame. Dobre nám je! A náš hudobný sprievod? Načo by nám bol! Maturanti sprievod nepotrebujú. Zaspievali sme si sami (hoci s menšími problémami ako neznalosť textu či falošný spev, no to už nikoho nezaujímalo).
19. apríl sa pre študentov nášho gymnázia niesol v kultúrnom duchu. Opäť raz sme navštívili divadlo v Spišskej Novej Vsi a opäť raz to skutočne stálo za to!
Dňa 19.4.2016 sme sa zúčastnili zaujímavého divadla o Jánošíkovi v Spišskej Novej Vsi. Hneď ráno o 07:15 sme mali zraz na autobusovej zastávke SAD a čakali sme, kedy príde autobus. Autobusy boli pooznačované rôznymi číslami. Náš autobus mal číslo 1. Keď sme do neho konečne nastúpili a každý si našiel miesto, vtedy sa začalo dobrodružstvo. Náš autobus vyštartoval ako prvý, ale predsa sme do Spišskej Novej Vsi dorazili poslední. Išli sme dlhou kľukatou cestou (Dobšinský kopec) a museli sme aspoň 4-krát zastaviť.