A je to za nami! (Povedali si asi vo štvrtok poobede prváci) Ani tento rok sme totiž nevynechali tradíciu strápňovania prvákov, ktorú tak radi nazývame imatrikuláciami.

16. november. Deň pred ktorým sa triasol nejeden prvák. Do auly všetci vošli s očakávaniami, ani jeden z nich nevedel, čo ich čaká. Dúfali, že práve oni budú tí šťastlivci, nad ktorými sa tretiaci zľutujú?

Imatrikulácie sa začali príhovorom pána riaditeľa, ktorý poprial prvákom veľa šťastia. Po tomto krátkom príhovore sa prváci postavili na parkety a odštartovali nám svoj program v podobe tancov. A to teda bol štart!

Tá pravá zábava (na ktorú sme tak úmorne čakali) sa však rozprúdila až po dlhšej prestávke. Mená študentov triedy z 1.D sa ozývali v aule a my sme v napätí sledovali, kto bude strápnený najviac. A veru, bolo z čoho vyberať. Či už to bolo holenie nôh ústami, prasknutie balónov bez rúk alebo „jazdenie“ na spolužiačke, všetci prváci boli určite rovnako strápnení.

Keď si 1.D vydýchla, na rad prišli triedy 1.A a 1.B. Moderátori postupne vyvolávali ich priezviská a študentom nezostávalo nič iné ako splniť to, čo im bolo prikázané. Žiaci mali vykonať úlohy ako vyberanie hrozienok v octovej šťave alebo hľadanie vajec v nohaviciach. Nechýbali ani tie „pikantnejšie“ úlohy ako striptíz pre dievčatá z 3. A alebo „twerkovanie“ študentiek, ktoré si užila aj tá mužská časť obecenstva.

Do programu  bol zapojený aj pán profesor Koreň, ktorého úlohou bolo podržať lízatká dvom študentom. Tí to samozrejme museli čo najrýchlejšie zlízať.

O zábavu sa nám postarali aj štyria žiaci, ktorí boli nútení dabovať scénku z filmu 50 odtieňov sivej. Pobavili celú aulu a vyslúžili si aj veľké ovácie.

Tí nešťastníci, ktorí sa porote nepáčili, poputovali  k stolu plnému „dobrôt“ (octové chipsy v „zemiakovom“ šaláte alebo surové lístkové cesto).

Na záver si prváci pokľakli a odreptali prísľuby starším spolužiakom, ktoré mali potvrdiť podpísaním imatrikulačnej listiny.