Všetci ste už určite počuli o Ľudovítovi Štúrovi a aj o jazykovednom ústave v Bratislave, ktorý nesie jeho meno. Stavím sa však, že málokto by vedel povedať, ako vyzerá bežný deň vedca, ktorý tam pôsobí. Ja som mala to šťastie, vyspovedať našu bývalú študentku, teraz už Mgr. Stellu Ondrejčikovú, PhD., ktorá do nášho gymnázia zavítala za účelom prednášky v rámci projektu Navštív svoju školu – Spoznaj svojho vedca).

Odpovedala mi na množstvo otázok a o jej odpovede vás, čitateľov, predsa ukrátiť nemôžem 😉

Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra (JÚĽŠ) má viacero oddelení a vy pôsobíte v tom dialektologickom. Vedeli by ste bližšie priblížiť náplň vašej práce alebo ako teda vyzerá deň dialektológa?

Náš pracovný deň je vždy iný a líši sa v závislosti od toho, čomu sa práve venujeme. Niekedy pracujeme na vlastnom výskume, inokedy napríklad píšeme štúdiu, pripravujeme sa na konferenciu alebo koncipujeme heslá do pripravovaného Slovníka slovenských nárečí. Jedným z hlavných projektov dialektologického oddelenia je Slovník slovenských nárečí. To je projekt, do ktorého je autorsky zapojená väčšina nášho oddelenia. Ide v podstate o spracovanie slovnej zásoby slovenských nárečí. Ide o materiál, ktorý už je dlhodobo spracovaný a  uložený v našich archívoch – kartotékach, dotazníkoch, jazykových mapách a elektronických databázach, my ho teda iba spracúvame do slovníka. Sú to slová zo všetkých slovenských nárečí.

A taký bežný deň dialektológa vyzerá tak, že napríklad ten, kto je autorom hesiel v slovníku si v podstate vyhľadáva v nárečových archívoch a databázach všetky výskyty toho slova. Čiže koľkokrát, v akých nárečiach a v akých významoch sa dané slovo vyskytlo. Napríklad autor hesla baba, mohol  nájsť toto slovo vo vete z dokladu z východoslovenských nárečí: Idzem do baby, čiže Idem k  babke, ale tiež aj vo vete: Pečiem babu, pretože baba je aj pomenovaním pre druh jedla (vo všetkých slovenských nárečiach pomenúva príležitostný sladký koláč, ale napríklad v stredoslovenských a západoslovenských nárečiach označuje aj zemiakovú haruľu) a má aj mnoho ďalších významov. Koncipovanie jedného slovníkového hesla trvá niekoľko dní, pretože s koncipovaním súvisí formulovanie a overovanie významov i hláskovej podoby slov v jednotlivých nárečových oblastiach na základe jazykových atlasov a ďalších odborných publikácií, ďalej hľadanie reprezentatívnych ukážok a mnoho ďalšej mravčej práce. Zároveň, každý pracuje aj na nejakých vlastných projektoch, výskumoch, článkoch a pravidelne píšeme aj do rubriky Zo studnice rodnej reči, ktorá vychádza v časopise Kultúra slova. Ja som naposledy písala článok, v ktorom som sa tematicky venovala pomenovaniam kuchynských nádob v gemerských nárečiach. Čiže som tam spracovala, kam sa odkladal napríklad chlieb, kam múka a kam zase cukor.

Máte aj nejakú svoju obľúbenú publikáciu?

Najradšej človek vždy píše o tom, čo pozná, čo mu je blízke. Práve preto s radosťou píšem o gemerských nárečiach a do rubriky Zo studnice rodnej reči, pretože gemerské nárečia sú veľmi špecifické a ja veľmi rada dávam svetu vedieť o Gemeri. A hovorím o ňom aj prostredníctvom nárečia. Slovná zásoba gemerských nárečí je naozaj veľmi zaujímavá.

Kedy ste sa rozhodli, že práve toto bude smer, ktorým sa budete zaoberať. Čo vás k tomu viedlo?

Nastúpila som do prvého ročníka na vysokej škole. Mali sme tam skvelú pani docentku, ktorá nám už prednášala nejaké predmety. Ja som ju mala veľmi rada. Myslím, že to bolo v druhom semestri, keď som mala prvý raz predmet zameraný na dialektológiu a bola to presne táto pani docentka, ktorá nás ho učila. Vtedy som zistila, že ma to veľmi baví a že mi to je blízke. Keď som si neskôr vyberala tému bakalárskej práce, tak som oslovila práve túto pani docentku a opýtala sa jej, či by som ju u nej mohla písať. Súhlasila a dohodli sme sa, že napíšeme gramatickú prácu o gemerských nárečiach v Štítnickej doline. To boli len tri obce. Čiže som tam urobila výskum. Išla som nahrávať staršie panie žijúce v týchto obciach, a potom som skúmala, akým spôsobom sa gramatická stránka súčasného nárečia mení či zmenila v porovnaní s jazykom predošlých generácií, ktoré v Gemeri hovorili nárečím.

Zapáčilo sa mi to a priviedlo k tomu, že v tom chcem pokračovať. Čiže keď prišiel magisterský stupeň, šla som znovu za pani docentkou a povedala jej, že chcem pokračovať a rozšíriť výskum o ďalšie obce sredného Gemera. Urobila som ďalšie výskumy, a tam som už skúmala predložky. Videla som veľký zmysel vo vede a v tom, že je dôležité skúmať nárečia a hovoriť o nich. Vedela som si predstaviť, že by náplňou môjho života bolo práve odhaľovanie tajomstiev jazyka a odkrývanie toho, čo všetko tie nárečia ukrývajú a akým spôsobom možno aj vplývajú na stav súčasnej slovenčiny. Takže tie gemerské nárečia ma priviedli až sem. Teraz sa už venujem všetkým slovenským nárečiam na Slovensku, no s najväčšou láskou stále tým gemerským.

Teraz trošku odbočíme od vášho povolania. Povedzte, aké je to žiť v našom hlavnom meste? Nechýba vám naša malá Rožňava?

Bolo náročné zvyknúť si. Ale možno ani nie preto, že šlo o veľké mesto, ale preto, že som tam nikoho nepoznala. No bola to otázka času. Keď niekam človek príde, nájde si kamarátov, získa si známych. Už som tam takmer desať rokov a už tam poznám množstvo ľudí. Bývalí spolužiaci, potom kolegovia v práci a aj priatelia, ktorí sa stali rodinou. A čo je dôležité, zistila som, že veľmi veľa ľudí, ktorých tam poznám, nie sú priamo z Bratislavy. Práve naopak, sme tam všetci na takej jednej lodi. Prišli sme z rôznych častí Slovenska a zistili, že nie sme sami v tom, že sme tam všetci sami. Takže to bolo pekné. A čo je zaujímavé, tak v tom našom nárečovom oddelení pracuje desať ľudí a všetci sme z iných častí Slovenska. Je to veľmi zaujímavé, lebo každý dokáže priniesť to svoje nárečie. Je to to, čo doma zažil. Občas sa aj rozprávame v nárečí. Znie tam potom desať nárečí a je to naozaj veľmi pekné.

Vytiahnime teraz stroj času a vráťme sa na chvíľu do vašich gymnaziálnych čias. Bol nejaký predmet, ktorý ste naozaj nemuseli?

Nebývala som technický typ.  Zvládala som ich, ale vždy som inklinovala skôr k humanitným vedám. Mala som veľmi rada jazyky a históriu. Bola som aj šéfredaktorkou Heuréky a aktívne som do nej prispievala. Tá slovenčina ma naozaj chytila.

Dobre, a čo tak profesori, dostali ste od nejakého aj tú povestnú pätorku? A naopak, ktorý bol váš najobľúbenejší profesor?

Musím povedať, že päťku som nikdy nedostala. Mala som dobré známky a predmety ma bavili. Respektíve, v každom predmete aj v tom, ku ktorému som nemala nejaký špeciálny vzťah, som sa snažila vždy nájsť niečo, čomu porozumiem, alebo niečo, čoho by som sa mohla chytiť. Nikdy som nebola taká študentka, ktorá by povedala, že tento predmet nemám rada, tak ma to nezaujíma.

A k profesorom som mala väčšinou taký rovnaký vzťah. Nikdy som ich nehodnotila na základe toho, či učia predmet, ku ktorému mám alebo nemám vzťah. Oni za to nemohli, že som mala radšej jazyky a humanitné vedy.

Mala som príležitosť prečítať si aj zopár vašich článkov, ktorými ste prispeli do Heuréky. Páčilo sa mi, ako ste svoje myšlienky vedeli interpretovať narovinu. Myslíte si, že je dôležité vedieť zdieľať aj negatívne pohľady, napriek tomu, že niektorí s nimi nemusia súhlasiť?

Je dôležité povedať svoj názor, aj keď je možno iný, ako by čakala väčšina. Je však kľúčové vedieť, aké slová na to použiť. Taktiež vedieť to vyjadriť tak, aby som povedala presne to, čo chcem povedať a myslela pri tom na to, komu to hovorím. Na základe toho použiť slová tak, aby ich aj ten človek, ktorý ma počúva, pochopil správne. Zároveň musí byť komunikácia vždy slušná. Hnevom sa ešte nikdy nedosiahol mier. Čiže je to dôležité, ale treba vedieť voliť správne slová s pokojnou hlavou, lebo hnev vždy plodí iba ďalší hnev.

V jednom z vašich článkov ste písali aj recenziu na dielo od Ericha Maria Remarqua – Na západe nič nové. Čím vás toto dielo tak zaujalo?

Myslím, že práve tou myšlienkou. Pamätám si učiteľa Kantorka, ktorý ma z tých postáv zaujal práve tým, aký bol negatívny. Spomedzi postáv mal asi najväčší vplyv na moje vnímanie sveta. Bol učiteľ, ktorý všetkých chlapcov hnal do vojny, ale sám sa jej za každú cenu vyhýbal. Vyhýbal sa aj zodpovednosti za to, že tam šli a čo sa tam tým chlapcom stalo. Veľmi som sa hnevala na toho učiteľa.  Bola to typová postava. Bol to charakter, ktorým sa mala zastúpiť veľká skupina ľudí, ktorá sa správala presne ako on. Čiže si myslím, že to bolo pre mňa emočne zasahujúce a možno práve preto som napísala tú recenziu.

https://heurekagpjs.eu/author/stella-ondrejcikova

A na záver tu mám ešte pár bleskových otázok.

Chémia alebo fyzika?  Fyzika.
Rozbor diela alebo slohová práca? Slohová práca.
Odpadnutá prvá alebo posledná hodina? Posledná.
Poézia alebo próza? Próza.
Fejtón alebo reportáž? Reportáž.
Vetné členy alebo slovné druhy? Slovné druhy.
Slovná zásoba alebo slohové postupy? Slovná zásoba.
Živý bič alebo Kapitánova dcéra? Živý bič.
Napísali by ste radšej poviedku alebo báseň? Poviedku.
Slovenská alebo zahraničná literatúra? To je ťažké…a asi to nie je blesková odpoveď. [Smiech.] Každá má to svoje. Posledne som ale prišla na chuť tej slovenskej. Mám doma veľa Margity Figuli, takže aktuálne asi slovenská.

Chcela by som sa ešte raz poďakovať pani Stelle Ondrejčíkovej za príjemný rozhovor a inšpiratívnu prednášku, ktorou obohatila nie len mňa, ale aj ostatných študentov zo 4.A, 4.B a oktávy.